Vtáky, ktoré jedú sliznice, majú silné, zakrivené zobraky na lúpanie škrupín, kladivčekové konce na ich vypichovanie a niekedy dlhé škriavé jazyky na vytiahnutie tela sliznice. Majú silné čeluste a jedinečné strategie hľadania potravy, ako hľadanie pod listami a kameňmi.
Žijú v stanoviskách s hojnosťou slizníc a môžu mať maskovanie na pomoc pri lovaní. Tieto prispôsobenia boli utvárané evolučným tlakom v prostrediach bohatých na sliznice.