Cicavce vyvinuli niekoľko adaptácií, ktoré im pomáhajú udržiavať telesnú teplotu v chladnom prostredí.
Srst alebo vlasy
Väčšina cicavcov má vrstvu srsti alebo vlasov, ktorá izoluje telo a zdržiava teplo. Hrúbka a hustota sa líšia podľa druhu a klímy. Arktické zvieratá ako medvedi medvedi majú hrubú, hustú srst, kým tropické cicavce môžu mať tenkú srst alebo skoro žiadnu.
Tuková tkaniva (tuk)
Cicavce majú aj vrstvu tuku pod kožou, ktorá funguje ako izolácia. Tuk znižuje stratu tepla a slúži ako energetická záloha. Napr. tulenie a kitovia majú obzvlášť hrubé mastné vrstvy (blubber), ktoré im pomáhajú zostať teplé v chladnej vode.
Cievne adaptácie
Špecializované krvotocné cievky blízko povrchu kože, najmä na rukách, nohách a ušiach, sa môžu zužovať alebo розširovať (dilatovať) pre reguláciu krvotoku. Zužovanie týchto cievok znižuje krvotok k koži a šetrí telesné teplo; ich rozširovanie uvoľňuje teplo a hreje končatiny.
Protistupňová vymenová tepla
Niektoré cicavce využívajú systém protistupňovej vymenovej tepla, kde teplá arteriálna krv prenáša teplo na chladnejšiu venóznu krv vracajúcu sa do stredu tela. To minimalizuje stratu tepa z končatín, chvosta a nosových priechodov.
Hibernácia a torpor
Niektoré cicavce vstupujú do hibernácie alebo torporu, aby ušetrili energiu v chladnom počasi a pri nedostatku jedla. Hibernácia je hlboký, spánkovitý stav s prudko zníženou metabolickou rýchlosťou a telesnou teplotou. Torpor je krajší, denný stav zníženej aktivity a teploty, ktorý niektorým cicavcom pomáha ušetriť energiu.
Sprievodové adaptácie
Cicavce tiež využívajú správanie na reguláciu teploty. Môžu sa zhromaždiť dohromady na zdieľanie telesného tepla, hľadať úkryt pred vetrom alebo sa hriať na slnku. Niektoré, ako arktická liška, majú menšie uši a končatiny, aby zmenšili povrch a obmedzili stratu tepla.
Kombináciou týchto fyziologických a sprievodových stratégi cicavce udržiavajú svoju telesnú teplotu v úzke rozsahu a prežívajú v širokej škále klím.