Charakteristiky:
- tolerancia soli: Euhalofyty vykazujú výnimočnú toleranciu voči soľnému stresu, čo im umožňuje prežiť vo vysoko soľnom prostredí, ako sú slané byty, slané močiare a pobrežné oblasti s koncentrovanou morskou vodou.
- adaptácia slanosti: Tieto rastliny majú rôzne úpravy, vrátane schopnosti akumulovať vysoké koncentrácie iónov, ako je sodík a chlorid v ich tkanivách, aby sa udržala osmotická rovnováha a absorpcia vody. Niektoré euhalofyty tiež regulujú absorpciu a transport iónov, aby sa minimalizovali toxické účinky soli.
- Suctulencia: Mnoho euhalofytov je šťavnatých, čo znamená, že majú mäsité tkanivá, ktoré ukladajú vodu a živiny. Táto adaptácia im pomáha vydržať obdobia sucha a vysokých teplôt, ktoré sú bežné v slaných biotopoch.
- halofytické štruktúry: Niektoré euhalofyty majú špecializované štruktúry, ako sú soľné žľazy alebo močové mechúre, na vylučovanie prebytočnej soli z ich tkanív. Tento mechanizmus zabraňuje hromadeniu soli a potenciálnej toxicity.
- Obmedzená súťaž: Euhalofyty často zaberajú výklenky, kde len málo ďalších rastlín môže prežiť v dôsledku extrémnych hladín slanosti. Táto obmedzená súťažná výhoda im umožňuje prosperovať v týchto drsných prostrediach.
Príklady:
Niektoré známe euhalofyty zahŕňajú:
- Salicornia (Glasswort)
- artrocnem (spojené sklo)
- Tamarix (Saltcedar)
- suaeda (morský)
- Limónia (morský levanduľa)
Euhalofyty hrajú dôležitú ekologickú úlohu v slaných biotopoch, prispievajú k primárnej produktivite, poskytujú jedlo a prístrešie pre rôzne organizmy a pomáhajú pri stabilizácii pôdy a kontrole erózie. Ich prispôsobenia podmienkam extrémnej slanosti z nich robia jedinečné a dôležité zložky ekosystémov, kde môže prežiť len málo ďalších rastlín.