1. Nedostatok čeľustí:
Najvýraznejšou črtou Agnathans je nedostatok čeľustí. Zatiaľ čo mnoho druhov rýb sa vyvinuli čeľuste, Agnathans si zachovali ústa bez čeľuste s kruhovým alebo oválnym otvorom. Táto adaptácia im umožňuje kŕmiť sa nasávaním a vytvára vákuum, ktoré priťahuje korisť.
2. Pharyngeálne štruktúry:
Agnathans majú v krku špecializované hltanové štruktúry, ktoré používajú na kŕmenie a dýchanie. Tieto štruktúry zahŕňajú chápadlá Velar a vetvové vrecká. Velarové chápadlá slúžia ako prístroj na kŕmenie filtra, zatiaľ čo vrecká na vetvy zohrávajú úlohu pri dýchaní a výmene plynu.
3. Scales:
Agnathans majú ochranné stupnice pokrývajúce svoje telá a poskytujú fyzickú obranu proti predátorom a nebezpečenstvám životného prostredia. Tieto stupnice môžu byť cykloidné (hladké hranolované) alebo plakoid (podobné zubu). Váhy niektorých agnathanov, ako sú lampy, sú zložené z jedinečného proteinátového materiálu nazývaného keratín.
4. Bočná čiara:
Mnoho Agnathans má dobre vyvinutý systém bočnej línie, senzorický orgán, ktorý im pomáha detekovať vodné prúdy, vibrácie a pohyby v okolitom prostredí. Tento systém im pomáha pri navigácii, vyhýbaní sa predátorom a detekcii koristi.
5. Migračné správanie:
Niektorí Agnathans, ako sú lampy a lampy morských, vykazujú migračné správanie. Tieto druhy vykonávajú pohyby na dlhé vzdialenosti medzi sladkovodnými riekami, kde sa splodia, do morského prostredia, kde sa živia a rastú. Migrácia im umožňuje prístup k vhodným biotopom a nájsť bohaté potravinové zdroje.
6. Parazitické kŕmenie (u niektorých druhov):
Niektorí Agnathans, ako napríklad Lampreys, vyvinuli parazitickú stratégiu kŕmenia. Lampreys sa pripájajú k iným rybám, pomocou svojich špecializovaných úst a raspingového jazyka, aby sa živili krvou a telesnými tekutkami hostiteľa. Táto adaptácia im umožňuje získať živiny bez vynaloženia energie na zachytenie koristi.
7. Kŕmenie filtra:
Hagfishes, ďalšia skupina Agnathans, sa prispôsobili kŕmeniu filtra. Používajú svoje ústa s hlienom a hltanové štruktúry na požitie organických látok vrátane mŕtvych alebo rozpadajúcich sa organizmov z morského dna. Táto adaptácia im umožňuje využívať zdroje potravín, ktoré iné ryby nemusia využívať.
8. Znížená osifikácia:
Na rozdiel od mnohých iných stavovcov majú Agnathans skôr chrupavku ako úplne osifikovanú. Toto zníženie kostnej hmoty umožňuje väčšiu flexibilitu a pohyblivosť vo vode, čo im poskytuje výhodu pri vyhýbaní sa predátorom a manévrovaní.
9. Bioluminiscencia:
Niektoré hlbokomorské agnathany, ako napríklad tichomorský hagfish, majú bioluminiscenčné orgány, ktoré produkujú svetlo. Predpokladá sa, že tieto orgány majú funkcie ako intrašpecifická komunikácia, odstrašenie predátorov alebo kamufláž v tmavých hĺbkach priepasti.
10. ViviParita:
Niektorí Agnathans, ako napríklad tichomorský potok Lamprey, sa vyvinuli viviparita, čo znamená, že rodia živé mladé. Táto reprodukčná stratégia zaisťuje, že vyvíjajúce sa embryá dostávajú ochranu a výživu v tele matky, čím zvyšujú šance na prežitie v náročných prostrediach.
Tieto úpravy demonštrujú rôzne stratégie prežitia a ekologické úlohy Agnathans v rôznych vodných biotopoch. Napriek svojmu starodávnym evolučným pôvodom Agnathans naďalej pretrváva a prosperuje v moderných ekosystémoch a predstavuje odolnosť a adaptabilitu tejto jedinečnej skupiny rýb bez čeľustí.