1. Rýchla strata vody:
- Koncentrácia soli (slanosť) v oceáne je oveľa vyššia ako v sladkej vode. V dôsledku toho by telo ryby rýchlo stratilo vodu osmózou, čo je proces, ktorým sa voda pohybuje z oblasti s nižšou koncentráciou rozpustenej látky (sladkej vody) do oblasti s vyššou koncentráciou rozpustenej látky (oceánska voda).
2. Dehydratácia a nerovnováha iónov:
- Strata vody z tela rýb by viedla k dehydratácii, ktorá by narušila jej vnútornú vodnú bilanciu. Vysoký obsah soli v oceáne by navyše mohol narušiť rovnováhu elektrolytov rýb, čo by ovplyvnilo funkciu svalov a prenos nervov.
3. Osmoregulačné zlyhanie:
- Ryby z sladkej vody majú špecializované mechanizmy na reguláciu rovnováhy soli vo svojich telách, ako je napríklad aktívny iónový transport v žiabroch. Tieto mechanizmy sú však prispôsobené dolnej slanosti sladkej vody. V oceáne nemusia byť osmoregulačné systémy rýb schopné vyrovnať sa s vysokou koncentráciou soli, čo vedie k dysfunkcii orgánov.
4. Narušenie bunkových funkcií:
- Náhla zmena osmotických podmienok môže ryby zdôrazniť na bunkovej úrovni. Vysoká koncentrácia soli v oceáne môže zmeniť štruktúru a funkciu bunkových membrán, ktoré ovplyvňujú rôzne bunkové procesy, ako je transport živín a enzýmová aktivita.
5. Poškodenie žiabrov:
- Ryby sú kritické pre dýchanie a osmoreguláciu. Zvýšená slanosť v oceáne môže spôsobiť poškodenie jemných žiabrových vlákien, čo narúša schopnosť rýb vymieňať plyny a extrahovať kyslík z vody.
6. Smrť:
- Kombinované účinky dehydratácie, nerovnováhy elektrolytov, osmoregulačné zlyhanie, bunková dysfunkcia a poškodenie žiabrov by pravdepodobne viedli k smrti rýb.
Je dôležité poznamenať, že miera, pri ktorej sa tieto účinky vyskytujú, a schopnosť rýb prežiť, sa môže líšiť v závislosti od tolerancie druhu voči zmenám slanosti. Niektoré sladkovodné ryby sa môžu do istej miery prispôsobiť brakickým vodným podmienkam (zmes čerstvej a slanej vody), ale náhle vystavenie plnej slanosti oceánu je všeobecne smrteľná pre sladkovodné ryby.