Rtuť v tuňačoch – zdravotné riziko a informovanie spotrebiteľa
Áno, väčšina druhov tuňačov by mala mať varovný štítok o rtuti.
Prečo?
- Bioakumulácia: Rtuť (metylrtuť) sa hromadí v potravnom reťazci. Tuňačia sú vrcholoví predátori, žijú dlho (do 40 r.) → vysoké konkrétcie.
- Druhové rozdiely:
- Tuňač plavý/bluefin (Thunnus thynnus/orientalis): Najvyšší obsah.
- Tuňač žltoprúzny (Thunnus albacares), tuňač veľkooký (Thunnus obesus): Vysoký.
- Tuňač bielý/albacore (Thunnus alalunga): Stredný.
- Tuňač pruhovaný/skipjack (Katsuwonus pelamis): Nižší (často v konzervách „light tuna“).
- Zdravotné riziká: Neurotoxicita (primárne vývin mozgu plodov, detí), poškodenie obličiek, kardiovaskulárne účinky.
Odporúčania (FDA/EFSA)
- Tehotné, dojčiace, deti do 12 r.: Obmedziť tuňač bielý na 1 porciu/týždeň, vyhnúť sa plavému/žltoprúznemu/veľkookému.
- Všeobecná populácia: Merať konzumáciu, diverzifikovať rybné druhy.
Štítky (napr. „Obsahuje rtuť – obmedzte konzumáciu“) zvyšujú povedomie a umožňujú informované rozhodnutie.