Mala by tuňač mať varovný štítok o rtuti?

Rtuť v tuňačoch – zdravotné riziko a informovanie spotrebiteľa

Áno, väčšina druhov tuňačov by mala mať varovný štítok o rtuti.

Prečo?

  • Bioakumulácia: Rtuť (metylrtuť) sa hromadí v potravnom reťazci. Tuňačia sú vrcholoví predátori, žijú dlho (do 40 r.) → vysoké konkrétcie.
  • Druhové rozdiely:
    • Tuňač plavý/bluefin (Thunnus thynnus/orientalis): Najvyšší obsah.
    • Tuňač žltoprúzny (Thunnus albacares), tuňač veľkooký (Thunnus obesus): Vysoký.
    • Tuňač bielý/albacore (Thunnus alalunga): Stredný.
    • Tuňač pruhovaný/skipjack (Katsuwonus pelamis): Nižší (často v konzervách „light tuna“).
  • Zdravotné riziká: Neurotoxicita (primárne vývin mozgu plodov, detí), poškodenie obličiek, kardiovaskulárne účinky.

Odporúčania (FDA/EFSA)

  • Tehotné, dojčiace, deti do 12 r.: Obmedziť tuňač bielý na 1 porciu/týždeň, vyhnúť sa plavému/žltoprúznemu/veľkookému.
  • Všeobecná populácia: Merať konzumáciu, diverzifikovať rybné druhy.

Štítky (napr. „Obsahuje rtuť – obmedzte konzumáciu“) zvyšujú povedomie a umožňujú informované rozhodnutie.