1. Ortuť v životnom prostredí :Ortuť vstupuje do životného prostredia z prírodných zdrojov, ako je sopečná činnosť a erózia hornín, ako aj z ľudských činností, ako sú priemyselné emisie a spaľovanie uhlia.
2. Ortuť vo vode :Ortuť sa môže ukladať do vodných útvarov atmosférickou depozíciou, odtokom z kontaminovanej pôdy a priemyselnými odpadmi. Existuje v rôznych chemických formách, vrátane elementárnej ortuti, anorganických solí ortuti a organických zlúčenín ortuti, ako je metylortuť.
3. Vychytávanie fytoplanktónu a rias :Fytoplanktón a riasy absorbujú a akumulujú ortuť z vody. Ako prvovýrobcovia tvoria základ vodného potravinového reťazca.
4. Konzumácia zooplanktónu :Zooplanktón sa živí fytoplanktónom a riasami, pričom koncentruje ortuť prítomnú v ich koristi.
5. Spotreba malých rýb :Malé ryby konzumujú zooplanktón a akumulujú vyššie hladiny ortuti.
6. Veľká spotreba rýb :Väčšie ryby, ako tuniak, mečúň a žralok, lovia menšie ryby a hromadia ešte vyššie hladiny ortuti.
7. Biologické zväčšenie :Keď sa ortuť pohybuje nahor v potravinovom reťazci, jej koncentrácia sa zvyšuje na každej trofickej úrovni. Je to spôsobené tým, že predátori konzumujú a zadržiavajú ortuť prítomnú vo svojej koristi.
8. Dlhá životnosť a pomalé vylučovanie :Niektoré druhy rýb, ako napríklad tuniak a žralok, majú relatívne dlhú životnosť a pomalú rýchlosť metabolizmu, čo umožňuje dlhšie obdobie akumulácie ortuti a zníženú rýchlosť vylučovania.
9. Ľudská spotreba :Keď ľudia konzumujú ryby, ktoré obsahujú nahromadenú ortuť, dostáva sa do ľudského tela. Ortuť môže mať nepriaznivé účinky na nervový systém, obličky, pečeň a vyvíjajúci sa plod.
Preto sa ortuť môže pri pohybe potravinovým reťazcom koncentrovať a zväčšovať, čo vedie k vyšším hladinám ortuti v niektorých druhoch rýb a možným zdravotným rizikám pre ľudí, ktorí ich pravidelne konzumujú.