Malé tučňovia (Eudyptula minor) používajú niekoľko stratégií na ochranu svojho územia a hniezd pred predátormi a inými hrozbami:
1. Vokalizácie: Vydávajú hlasité, charakteristické volania na komunikáciu a označovanie územia, varujúca vtĺkači pred ich prítomnosťou.
2. Telesný jazyk: Malé tučňovia môžu nafuknúť perá, rozprestret krídla a vyzerať väčšie, aby zastrašili potenciálne hrozby.
3. Klakanie: Používajú svoje ostré zobáky na klakanie vtĺkačov, dávajúce bolestivé varovania alebo spôsobujúce zranenia.
4. Obrana hniezda: Samci aj samice bránia svoje hniezdá, striedajú sa v strážení vajec a kúr.
5. Hranice územia: Ustanovujú hranice okolo hniezd, niekedy používajú skaly alebo vegetáciu ako značky.
6. Kolektívna obrana: Skupiny môžu spolupracovať na šikane vtĺkačov alebo predátorov, používajúc svoje počty na odradenie hrozieb.
7. Vyhýbanie sa predácii: Používajú nory, jaskyne alebo hustú vegetáciu na skrytie hniezd a často sa rozmnožujú v veľkých kolóniách pre bezpečnosť v počtoch.
Týmito správaniami malé tučňovia chránia svoje hniezdne kolónie a zabezpečujú prežitie svojich vajec a kúr.