* Vytvárajte opisy živšie a pútavejšie: „Vietor vytie jeho smútiacu pieseň cez stromy.“ Táto veta dáva vetru ľudskú kvalitu spevu, vďaka čomu je pôsobivejšia a relatívnejšia.
* Vytvorte pocit spojenia medzi ľuďmi a prírodou: „Slnko sa usmialo na poliach.“ Vďaka tejto vete sa slnko javí priateľské a benevolentné a podporuje pocit príbuzenstva s prírodou.
* Expresné abstraktné nápady: „Búrka zúrila zúrivosťou.“ Táto veta využíva osobnosť na sprostredkovanie intenzívnej sily a hnevu búrky.
* Pridajte vrstvu symboliky alebo alegórie: „Rieka zašepkala tajomstvá na stromoch.“ Túto vetu by sa dalo interpretovať tak, že znamenajú, že príroda má skrytú múdrosť a vedomosti.
Tu je niekoľko príkladov personifikácie používanej na opis zvierat a prírody:
* Zvieratá:
* „Mačka zívala a natiahla sa, jeho pazúry sa kopali do koberca.“
* „Pes vrhol chvost, akoby sa pozdravil.“
* "Vták spieval krásnu melódiu."
* Príroda:
* „Hora stála vysoká a hrdá, s výhľadom na údolie nižšie.“
* „Oceán zazrel hnevom a hodil lode ako hračky.“
* "Dážď ticho plakal, umýval prach a špinu."
Je dôležité poznamenať, že zatiaľ čo personifikácia je výkonným nástrojom, mal by sa používať striedmo a so zámerom. Nadmerné použitie môže spôsobiť, že písanie zvuku je kýčovité alebo nereálne.