Na základe pozorovaných trendov možno vyvodziť niekoľko záverov o udržateľnosti divokých zásob:
- Počiatočná stabilita a pokles: Zásoby zostali stabilné do roku 2005, po čom ich biomasa začala klesať pod tlakom zvýšeného lovu.
- Preľovenie: Miery lovenia prekročili prirodzenú obnovu, čo vedlo k vyčerpaniu zásôb.
- Vyčerpanie a kolaps: Rýchly pokles po roku 2010 spôsobil kolaps zásôb, kedy populácie už nemohli regenerovať.
- Nutné neodkludné opatrenia: Strickejšie regulácie, znížené kvóty a ochranné opatrenia sú potrebné na zabránenie ďalšej strate a umožnenie obnovenia.
- Vyváženie udržateľnosti a živobytia: Zdravé zásoby sa musia udržiavať zároveň s ekonomickými potrebami rybárskych komunít.