Argumenty pre zvieratá patriace vo voľnej prírode:
* Prírodné prostredie: Divoké zvieratá sú prispôsobené tak, aby žili v konkrétnych prostrediach a ich fyzické a behaviorálne znaky sa vyvinuli pre tieto podmienky.
* Inštinkty prežitia: Život v divočine podporuje prírodné správanie a inštinkty potrebné na prežitie. Zahŕňa to lov, hľadanie potravy, šľachtenie a chov mladých ľudí.
* Ekosystémová rovnováha: Divoké zvieratá hrajú vo svojich ekosystémoch rozhodujúcu úlohu, kontrolujú populácie iných druhov, rozptyľujú semená a udržiavajú zdravé biotopy.
* biodiverzita: Divoké populácie prispievajú k rozmanitosti života na Zemi, ktorá je nevyhnutná pre zdravú planétu.
Argumenty proti udržiavaniu všetkých zvierat vo voľnej prírode:
* hrozby pre divoké populácie: Strata biotopu, zmena podnebia, pytliactvo a choroby predstavujú vážne hrozby pre divé zvieratá.
* Dobré životné podmienky: V niektorých prípadoch môžu byť zvieratá lepšie v starostlivosti o ľudí, najmä ak sú zranené, osirené alebo ohrozené.
* Human-animálny konflikt: V oblastiach, kde sa ľudské populácie a divé zvieratá prekrývajú, môžu existovať konflikty týkajúce sa zdrojov alebo obáv bezpečia.
* Programy šľachtenia v zajatí: Tieto programy môžu pomôcť pri opätovnom obývaní ohrozených druhov a chrániť ich pred hrozbami vo voľnej prírode.
Záver:
Nakoniec, otázka, či zvieratá patria do voľnej prírody, je vecou etických a praktických úvah. Je dôležité zvážiť blaho jednotlivých zvierat a širšieho ekosystému. Potrebujeme chrániť voľne žijúce zvieratá a ich biotopy a zároveň uznávame dôležitosť humánnej liečby v situáciách, keď zvieratá potrebujú starostlivosť.
Nie je to vždy čiernobiely problém. Niektoré zvieratá sa môžu dariť vo voľnej prírode, zatiaľ čo iné sú vhodnejšie pre starostlivosť o ľudí.