Opice šťastlivé sú medzi najobratnejšími horcami v dažďovom lese. Rýchle pohybovanie cez koruny vyžaduje viac ako len rýchlosť; vyžaduje špecializovanú kombináciu fyzikálnych adaptácií a naučených techník, aby sa predišlo pádu.
Fyzikálne adaptácie
Chvost na chvácanie: Ich dlhé, silné chvosty fungujú skoro ako piata končina. Môžu sa ovíjať okolo konárov, aby poskytli protizáťaž a dodatočný chvat.
Dlhé, flexibilné končiny: Proporčne dlhšie ruky a nohy im umožňujú dosiahnuť vzdialené konáre a držať sa s ľahkosťou.
Protivláďajúce palce a prsty: Tieto prsty im dávajú silnú, univerzálnu chvacu na konároch z mnohých uhlov.
Ostré nechty: Hoci nie sú tak výrazné ako u niektorých primátov, ich nechty pridávają drsnosť a stabilitu na kore.
Chytré techniky
Reflexy rovnováhy: Vysoko vyvinuté reflexy umožňujú opiciam šťastlivým okamžite upraviť polohu tela, keď sa konár pohne.
Orientácia tela: Používajú hlavu a tors na protizáťaž zmenám hmotnosti alebo uhlu konára.
Strategické umiestňovanie nôh: Pečlivo si vybierajú, kde kroknúť, aby zabezpečili stabilnú bázu pred pohybom vpred.
Pohyb chvostom: Kmitaním chvostom dozadu a dopredu stabilizujú svoje pohyby a udržujú ravnováhu.
Iné úvahy
Rýchlosť: Ich malé,ľahké telá uľahčujú rýchly pohyb a zmenu smeru.
Prispôsobenivosť: Prechádzajú zložité prostredia s pozoruhodnou ľahkosťou.
Spolu tieto adaptácie a techniky robia z opíc šťastlivých výnimočne šikovných horcov, schopných pretekáť dažďovým lesom s úžasnou obratnosťou.