Cvaknutie delfínov sú krátke, vysokofrekvenčné zvuky, ktoré vznikajú rýchlym zaklapnutím čeľustí. Tieto kliknutia sa používajú na echolokáciu, keď sa odrážajú od predmetov a vracajú sa k delfínovi, čím mu poskytujú informácie o svojom okolí.
Delfínové píšťalky sú dlhšie zvuky s nižšou frekvenciou, ktoré vznikajú vypudzovaním vzduchu cez fúkací otvor. Predpokladá sa, že píšťalky sa používajú na komunikáciu medzi delfínmi, pretože sa môžu líšiť tónom, trvaním a vzorom. Rôzne píšťalky môžu predstavovať rôzne významy, ako napríklad nebezpečenstvo, jedlo alebo sociálne väzby.
Delfíny sa okrem cvakania a pískania dorozumievajú aj pohybmi tela. Môžu plieskať chvostom o vodu, vyskakovať z vody alebo sa o seba trieť. Tieto hnutia môžu sprostredkovať informácie o ich emocionálnom stave, zámeroch alebo sociálnom postavení.
Štúdium komunikácie delfínov je známe ako delfinológia a vedci sa neustále dozvedajú viac o zložitých spôsoboch, akými tieto zvieratá medzi sebou komunikujú.