1. Ochranné kryty:
Slimáky majú tvrdé, špirálovité ulity vyrobené z uhličitanu vápenatého, ktorý slúži ako ich primárna ochrana pred predátormi, extrémnymi teplotami a stratou vlhkosti. Škrupina poskytuje bezpečné útočisko a dá sa zasunúť pre väčšiu bezpečnosť.
2. Zasúvateľné telo:
Väčšina slimákov dokáže v ohrození úplne stiahnuť svoje mäkké, zraniteľné telo do svojej ulity. Táto schopnosť im ponúka dodatočnú ochranu a znižuje ich vystavenie predátorom a environmentálnym rizikám.
3. Radula na kŕmenie:
Slimáky majú radulu, čo je chrapľavý jazyk pokrytý drobnými zúbkami, ktorý sa používa na kŕmenie. Jedinečný dizajn raduly im umožňuje škrabať a požívať rôzne rastlinné materiály, huby, riasy a dokonca aj iné malé živočíchy.
4. Produkcia hlienu:
Slimáky produkujú veľké množstvo hlienu, ktorý slúži na viaceré účely. Pomáha pri pohybe tým, že znižuje trenie a pomáha im hladko sa pohybovať na rôznych povrchoch. Hlien navyše pomáha pri dýchaní a chráni slimáka pred vysušením tým, že spomaľuje stratu vody.
5. Dýchanie:
Slimáky dokážu prispôsobiť svoje dýchanie svojmu prostrediu. Majú špeciálnu dýchaciu štruktúru nazývanú plášťová dutina, ktorá uľahčuje dýchanie vzduchu aj vody v závislosti od druhu a biotopu. Niektoré slimáky majú žiabre, zatiaľ čo iné majú pľúca dýchajúce vzduch.
6. Noha pre pohyb:
Svalnaté chodidlo slimákov im umožňuje pohybovať sa pomaly, ale stabilne. Noha vylučuje hlien, čo umožňuje slimákovi kĺzať sa po rôznych povrchoch, vrátane skla a vertikálnych stien.
7. Oči a chápadlá:
Slimáky majú zasúvateľné chápadlá, každé s okom na konci. Tieto chápadlá im poskytujú určitý stupeň zraku, čo im umožňuje vnímať svetlo a vnímať okolie. Tykadlá tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri dotyku a chemosenzácii, pomáhajú slimákom nájsť potravu a orientovať sa v ich prostredí.
8. Estivácia a hibernácia:
Niektoré druhy slimákov sa prispôsobili drsným poveternostným podmienkam tým, že prešli obdobiami vegetačného pokoja. Estivácia je pokojný stav počas obdobia sucha, zatiaľ čo hibernácia nastáva počas chladných zimných mesiacov. Úsporou energie v týchto časoch môžu slimáky prežiť nepriaznivé podmienky a vynoriť sa, keď sa podmienky stanú priaznivejšími.
9. Hermafroditizmus:
Väčšina druhov slimákov sú hermafrodity, ktoré majú samčie aj samičie reprodukčné orgány. Toto prispôsobenie im umožňuje reprodukovať sa bez toho, aby potrebovali partnera opačného pohlavia. Môže dôjsť k samooplodneniu alebo krížovému oplodneniu s iným jedincom, čím sa zabezpečí prežitie druhu aj v populáciách s nízkou hustotou.
10. Kamufláž a aposematizmus:
U niektorých slimákov sa vyvinuli úpravy súvisiace s maskovaním a aposematizmom. Kamufláž im pomáha splynúť s okolím a vyhnúť sa predátorom, zatiaľ čo aposematické sfarbenie slúži ako varovný signál pre potenciálnych predátorov, čo naznačuje, že sú nechutné alebo toxické.
Vďaka týmto pozoruhodným úpravám sa slimákom darilo prosperovať v rôznych ekosystémoch, od tropických dažďových pralesov až po suché púšte. Ich schopnosť prispôsobiť sa a prekonať environmentálne výzvy im umožnila pretrvať a diverzifikovať sa po celom svete.