1. diferenciácia biotopov :Článkonožce kolonizovali rôzne biotopy, od hlbokého mora po najvyššie hory, vrátane prostredí, ako sú dažďové pralesy, púšte, polárne oblasti a dokonca aj ľudské telo. Táto diferenciácia biotopov viedla k vývoju špecializovaných úprav, ktoré im umožňujú prežiť v rôznych podmienkach, čím sa zvyšuje ich celková rozmanitosť.
2. kŕmenie adaptácie :Rôzne druhy článkonožcov sa vyvinuli rôzne kŕmne mechanizmy. Niektoré z nich sú bylinožravé, kŕmia rastlinami, zatiaľ čo iné sú mäsožravé, korisť na iné zvieratá. Niektoré druhy sú stále parazitické a získavajú svoje živiny od iných živých organizmov. Táto variácia v režimoch kŕmenia prispieva k ich výklenku a ekologickým interakciám.
3. Morfologické úpravy :Článkonožce vykazujú širokú škálu morfologických úprav, ako sú modifikácie ich nôh, krídel, antén a segmentov tela. Tieto úpravy často zvyšujú ich účinnosť v špecifických ekologických úlohách, ako je lokomócia, maskovanie, únik predátorov a zachytenie koristi. Napríklad schopnosť lietania umožnila mnohým hmyzu rozptýliť široko a prístup k novým zdrojom.
4. životný cyklus a vývoj :Článkonožce vykazujú rozmanité životné cykly vrátane variácií vo vývojových štádiách, ako sú larválne formy, nymfy a kukly. Táto rozmanitosť životného cyklu môže ovplyvniť ich stratégie prežitia, rastu a reprodukcie, čo prispieva k ekologickým variáciám a špekuláciám. Napríklad hmyz s úplnou metamorfózou (vajec-larva-pupa-adult) má často odlišné úpravy a diéty ako ich dospelé formy.
5. Sociálne správanie :Mnoho druhov článkonožcov vykazuje komplexné sociálne správanie, ktoré vytvárajú kolónie alebo spoločnosti so špecializovanou úlohou pre jednotlivcov. Sociálny hmyz, ako sú mravce, termity a včely, je príkladom neuveriteľnej rozmanitosti v kooperatívnom správaní a komunikačných systémoch, čo ďalej zvyšuje ich ekologický úspech.
6. koevolučné interakcie :Článkonožce sa zaoberajú rôznymi koevolučnými vzťahmi s inými organizmami. Zahŕňa to vzájomné súvislosti s rastlinami na opelenie alebo primerané vzťahy s inými druhmi. Koevolúcia môže viesť k diverzifikácii vlastností a prispieť k ekologickému úspechu oboch interagujúcich druhov.
7. Geografická izolácia :Tvorba geografických bariér, ako sú horské rozsahy alebo vodné útvary, môže viesť k izolovaným populáciám článkonožcov. V priebehu času môžu tieto populácie akumulovať genetické rozdiely, čo vedie k udalostiam špekulácie a vzniku nových druhov s odlišnými charakteristikami.
8. Reprodukčné stratégie :Článkonožce využívajú rôzne reprodukčné stratégie vrátane sexuálnej reprodukcie, parthenogenézy (asexuálna reprodukcia) a variácií v páreniach. Tieto stratégie môžu ovplyvniť dynamiku populácie a genetické variácie, ktoré ovplyvňujú ich vývojový potenciál.
9. Evolučná história :Článkonožce majú rozsiahlu evolučnú históriu, ktorá sa datuje stovky miliónov rokov. Táto dlhá evolučná trajektória umožnila akumuláciu rôznych adaptácií a žiarenia na rôzne línie, čo prispieva k ich celkovej druhovej bohatosti.
Ak vezmeme do úvahy tieto faktory, môžeme získať prehľad o neuveriteľnej rozmanitosti pozorovanej v priemysle Phylum a oceniť nespočetné množstvo ekologických úloh, ktoré zohrávajú v ekosystémoch po celom svete.