Rozpad Pangey, superkontinentu, ktorý existoval pred približne 200 miliónmi rokov, hlboko ovplyvnil evolúciu a rozšírenie druhov po celom svete:
- Divergenzia a endemizmus: Keď sa sušité hmoty oddelili, kdajšo spojené populácie sa izolovali, čo viedlo k divergentnej evolúcii a vývoju odlišných druhov obmedzených na konkrétne regióny.
- Adaptívna radiácia: Fragmentácia vytvorila diverzné stanovišťa a ekologické níše, umožnila organizmom diverzifikovať sa do foriem prispôsobených lesom, trávnikom, púšťom a vodným ekosystémom.
- Vicariánne udalosti: Rozdelenie sušitých hmôt rozdelené nepretržité areály na izolované skupiny, čo často viedlo k novým druhom, keď sa populácie vyvíjali nezávisle.
- Vytvorenie migračných koridorov: Tektonické pohyby vytvorili sušité mosty a koridory, ako Beringov prieplav, umožňujúce výmenu druhov medzi kontinentami.
- Vyhynutie a strata endemitov: Niektoré druhy sa nedokázali prispôsobiť meniacim sa podmienkam alebo konkurovať novovzniknutým druhom, čo viedlo k vyhynutiu. Endematické druhy stali sa obzvlášť zraniteľnými voči porušeniu stanovišť.
- Dopad na rozšírenie rastlín: Posúvajúce sa klímy a dostupnosť vody zmenili vegetačné zóny, spôsobili, že sa niektoré rastlinné druhy prispôsobili, kým iné vyhynuli.
Celkovo bol rozpad Pangey hlavnou pohonné silou za evolúciou a diverzifikáciou druhov, tvarovaním odlišných ekosystémov a biodiverzity, ktorú vidíme dnes.