1. Zmena klímy :Obdobie karbónu sa vyznačovalo teplým a vlhkým podnebím, ktoré podporovalo bujnú vegetáciu. Ku koncu karbónu sa však klíma začala ochladzovať a vysychať. Táto zmena klímy viedla k postupnému zániku mnohých druhov karbónskych rastlín, ktoré boli prispôsobené teplejším a vlhkejším podmienkam.
2. Konkurencia a prispôsobenie :So zmenou klímy sa objavili nové druhy rastlín, ktoré sa lepšie prispôsobili chladnejším a suchším podmienkam. Tieto nové rastliny, ako sú ihličnany a paprade, boli schopné konkurovať mnohým karbónskym rastlinám, ktoré boli menej adaptabilné na meniace sa prostredie, a nakoniec ich nahradiť.
3. Geologické zmeny :Koniec obdobia karbónu bol tiež svedkom významných geologických zmien, vrátane vzniku superkontinentu Pangea. Zrážka kontinentov Zeme spôsobila udalosti spojené s budovaním hôr a zmeny hladiny morí. Tieto geologické zmeny narušili biotopy mnohých karbónskych rastlín, čo im sťažilo prežitie a rozmnožovanie.
4. Bylinožravosť a dravosť :K úbytku karbónskych rastlín prispel aj vznik nových bylinožravých živočíchov v období neskorého karbónu a skorého permu. Tieto zvieratá, vrátane hmyzu, obojživelníkov a plazov, sa živili listami, stonkami a koreňmi karbónskych rastlín, čo ešte viac zaťažovalo ich populácie.
5. Invazívne druhy :Niektorí výskumníci naznačujú, že introdukcia inváznych druhov rastlín z iných oblastí mohla zohrať úlohu pri úbytku karbónskych rastlín. Tieto invázne druhy mohli prevýšiť pôvodné karbónske rastliny o zdroje a biotopy.
Je dôležité poznamenať, že vyhynutie karbónskych rastlín bolo postupným procesom, ktorý prebiehal milióny rokov. Bol výsledkom kombinácie faktorov vrátane klimatických zmien, konkurencie nových druhov rastlín, geologických zmien, bylinožravcov a potenciálne inváznych druhov.