Šintoizmus nemá ústrednú náboženskú osobnosť ani konkrétneho proroka, ktorý ho založil. Namiesto toho je to súbor rôznych presvedčení a praktík, ktoré sa časom vyvinuli na základe úcty k prírode a uctievania kami alebo duchov. Pojem kami zahŕňa širokú škálu božských entít vrátane bohov, bohýň, prírodných síl a duchov predkov.
Šintoizmus sa tradične považuje za nedoktrinálne náboženstvo bez pevného súboru viery alebo písiem. Zdôrazňuje dôležitosť rituálnych praktík, festivalov a obradov na spojenie s kami a udržanie harmonického vzťahu s prírodným svetom.
Hoci šintoizmus nemá konkrétneho zakladateľa, existuje niekoľko významných historických osobností, ktoré prispeli k jeho rozvoju a formovaniu. Napríklad princ Shotoku (574-622) zaviedol budhizmus do Japonska a podporoval začlenenie budhistických prvkov do šintoizmu. Cisár Meidži (1852-1912) zohral významnú úlohu pri presadzovaní šintoizmu ako národného náboženstva počas éry Meidži, ustanovil Štátne šintoizmus a upevnil svoje miesto ako centrálnu súčasť japonskej kultúry.