Shintó nemá jedného zakladateľa. Je to domorodá náboženský systém Japonska, ktorý sa vyvíjal storočiami a zahrnúval rôzne very, rituály a praktiky. Shintó má korene v starovekých animistických verách, bohoslúžení prírody a ctení predkov. V priebehu času bolo ovplyvnené buddhizmom, konfucianizmom a inými náboženskými a kultúrnymi tradíciami.
Shintó nemá centrálnu náboženskú postavu ani konkrétneho proroka, ktorý by ho založil. Je to zbierka rozmanitých ver a praktík, ktoré sa vyvíjali v čase, založené na úcte k prírode a bohoslúžení kami – duchov. Pojem kami zahŕňa širokú škálu božstevných bytostí, vrátane bohov, bohýň, prírodných síl a duchov predkov.
Shintó sa tradične považuje za nedogmatickú nábožnosť bez pevnej sady verov alebo posolstv. Zdôrazňuje dôležitosť rituálnych praktík, sviatkov a ceremónií na spojenie s kami a udržiavanie harmonického vzťahu s prírodnym svetom.
Hoci shintó nemá konkrétneho zakladateľa, existuje niekoľko významných historických postáv, ktoré prispevali k jeho vývoju a utváraniu. Napríklad princ Shōtoku (574–622) priniesol buddhizmus do Japonska a podporil začleňovanie buddhistických prvkov do shintó. Cisár Meiji (1852–1912) zahrál dôležitú úlohu pri propagovaní shintó ako národnej nábožnosti v dobe Meiji, keď zriadil štátny shintó a upevnil jeho miesto ako centrálnej časti japonskej kultúry.