* Diplomatický tlak: Krajiny ako Spojené štáty, Austrália a Nový Zéland tlačili na Japonsko, aby zastavilo lov veľrýb diplomatickou cestou.
* Ekonomické sankcie: Niektoré krajiny pohrozili ekonomickými sankciami, ak Japonsko bude pokračovať vo svojich praktikách lovu veľrýb.
* Výnimka pre vedecký výskum: Japonsko tvrdilo, že lov veľrýb je určený na vedecký výskum, no mnohé krajiny spochybnili platnosť tohto tvrdenia.
Právne výzvy
* Rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora (ICJ): V roku 2014 ICJ rozhodol, že japonský vedecký program lovu veľrýb v Antarktíde nebol určený na legitímny vedecký výskum, a nariadil Japonsku, aby zrušilo všetky povolenia na zabíjanie, chytanie alebo liečenie veľrýb v rezervácii Antarktického oceánu.
* Vnútroštátne súdne spory: Ekologické skupiny podali na japonských súdoch žaloby, v ktorých spochybňovali zákonnosť praktík lovu veľrýb v krajine.
Verejné povedomie a aktivizmus
* Mediálne pokrytie: Pozornosť medzinárodných médií priniesla celosvetové povedomie o probléme japonského lovu veľrýb, čo vyvolalo pobúrenie a tlak verejnosti.
* Environmentálny aktivizmus: Environmentálne organizácie, ako Greenpeace a Sea Shepherd, viedli protestné kampane vrátane priamych akcií na mori s cieľom narušiť japonské veľrybárske operácie.
Domáce faktory
* Zmena verejnej mienky: Postupom času sa verejná mienka v Japonsku zmenila, pričom viac ľudí bolo proti lovu veľrýb kvôli ekologickým obavám a uvedomeniu si medzinárodnej kritiky.
* Ekonomické úvahy: Ziskovosť lovu veľrýb klesla, čím sa pre japonských veľrybárov znížila jeho ekonomická životaschopnosť.
V dôsledku týchto kombinovaných faktorov sa japonská vláda rozhodla v roku 2018 ukončiť svoj kontroverzný vedecký program lovu veľrýb v Antarktíde a oznámila svoj zámer vystúpiť z Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC), medzinárodného orgánu zodpovedného za reguláciu lovu veľrýb. Japonsko však naďalej vykonáva pobrežný lov veľrýb vo svojich suverénnych vodách na základe námietky proti moratóriu IWC na komerčný lov veľrýb.