Lososi, ako iné anadromné ryby, majú úžasné fyziologické adaptácie na udržiavanie solnej a vodnej rovnováhy pri migrácii medzi sladkovodnými a slanovodnými prostrediami.
Osmoregulácia v sladkej vode: Keď lososi prechádzajú z slanej do sladkej vody, voda tenduje vstupovať do ich tela osmozou. Aby to kompenzovali, aktívne transportujú ióny ako sodík a chlorid z vody do svojho krvnohľavu, čím predchádzajú nadmernému riedzeniu telesných tekutín.
Osmoregulácia v slanej vode: Pri migrácii zo sladkej do slanej vody je výzvou udržať vodu a prediť strate iónov. Lososi znižujú produkciu moču a aktívne transportujú ióny ako sodík a chlorid zo zievok do okolitého mora, čím predchádzajú dehydratácii.
Úloha zievok: Zievky obsahujú špecializované chloridné bunky zodpovedné za transport iónov. Tieto bunky aktívne čerpajú ióny proti koncetračným gradientom, regulujúc pohyb solí a vody cez zievkové membrany.
Hormonálna regulácia: Hormóny ako prolaktín, produkovaný hypofýzou, pomáhajú kontrolovať pohyb vody v zievkach a obličkách. Kortizol, uvoľnený pri streze, pomáha mobilizovať ióny a udržiavať osmoreguláciu.
Ceď aktívny transport iónov, adaptácie zievok a hormonálnu reguláciu lososi úspešne prosperujú v sladkej aj slanej vode v rôznych životných stadiach.