Andielky, ako všetky ryby, dýchajú cez žábra. Žábra sú dýchacie orgány, ktoré extrahujú kyslík z vody. Andielky majú štyri páry žáber, umiestnené po oboch stranách ich hlavy. Každé žábro je zložené z rady tenkých, peříčkovitých vláknok, ktoré sú pokryté drobnými krvotocnými cieľmi. Keď voda prechádza cez žábra, kyslík vo vode diffunduje do krvotocných cieľov a je transportovaný po celom tele. Oxid uhlíčitý, odpadkový produkt bunkového dýchania, uvoľňuje sa z krvi do vody.
Andielky používajú rôzne adaptácie na maximalizáciu efektivity svojich žáber. Napríklad majú veľkú povrchovú plochu žáber, čo im umožňuje extrahovať viac kyslíku z vody. Majú tiež vysokú srdcovú frekvenciu, čo pomáha rýchlo pretláčať krv cez žábra. A majú tenké, flexibilné telo, ktoré im pomáha ľahko sa pohybovať vodou, čím znižujú množstvo energie, ktorú musia vynaložiť na plávanie.
Andielky sú schopné dýchať vzduch, no robia to len v núdzi. Keď je andielka vo vzduchu, bude dýchať po vzduchu a môže aj vyskočiť z vody. Je to preto, lebo žábra andielky nie sú tak efektívne v extrakcii kyslíku z vzduchu ako z vody.