2. Potreba koordinovanej ochrany: Zákon uznal, že účinná ochrana druhov si vyžaduje koordinovaný a spolupracujúci prístup medzi vládnymi agentúrami, ochranárskymi organizáciami a širokou verejnosťou. Snažila sa vytvoriť komplexný rámec na ochranu a obnovu ohrozených druhov.
3. Právna ochrana: Pred zákonom v Spojených štátoch neexistoval žiadny komplexný federálny zákon, ktorý by poskytoval špecifickú ochranu a ochranné opatrenia pre ohrozené druhy. Zákon zaviedol právne mechanizmy, ako je zoznam ohrozených a ohrozených druhov, označovanie kritických biotopov a regulácia škodlivých činností na ochranu týchto druhov.
4. Plány obnovy: Zákon nariadil vypracovať plány obnovy pre ohrozené druhy. Tieto plány načrtli konkrétne akcie a stratégie zamerané na zvrátenie poklesu populácie, obnovu biotopov a riešenie faktorov, ktoré prispievajú k ohrozeniu druhov. Plány obnovy zohrávali kľúčovú úlohu pri usmerňovaní snáh o ochranu a meraní ich úspechu.
5. Medzinárodný význam: Zákon mal aj medzinárodné dôsledky. Inšpirovalo ďalšie krajiny, aby prijali podobnú legislatívu na ochranu ohrozených druhov, čo viedlo ku globálnemu pohybu smerom k ochrane biodiverzity. Zákon podporil medzinárodnú spoluprácu v úsilí o ochranu a uznal cezhraničnú prepojenosť druhov a ekosystémov.
6. Verejné povedomie a zapojenie: Zákon zvýšil povedomie verejnosti o dôležitosti zachovania biodiverzity a ochrany zraniteľných druhov. Podporila zapojenie verejnosti do ochranárskych aktivít a motivovala jednotlivcov, komunity a organizácie, aby prijali opatrenia na podporu obnovy druhov.