Cisári pengvíni nemigrujú v tradičnom smere, ale konajú úžasnúročnú cestu zvanú „dlhá chôdza“ do svojich hniezdnych miest. Počas antarktickej zime chodia vnútrozemskom po morskom lade do ubežískových príbrežných oblastí alebo zátok.
Po svadobe a párovaní samica snáša jedno vajce, ktoré samec výparuje na svojich nohách kým sa hýbe s inými pre teplo. Po cca 65 dňoch sa vylíhne mládě. Rodičia sa striedajú na výstupoch za jedlom do oceánu, a k koncu leta mládia odletia a kolónia sa vráti k moru.