Konečným dôsledkom neustáleho poklesu populácie je vyhynutie druhu. K vyhynutiu dochádza, keď sa počet jedincov v populácii natoľko zníži, že sa tento druh už nemôže rozmnožovať alebo prežiť vo svojom prostredí.
Strata genetickej diverzity:
S klesajúcou veľkosťou populácie ohrozeného druhu sa znižuje aj jeho genetická diverzita. Genetická diverzita je nevyhnutná pre schopnosť druhu prispôsobiť sa zmenám prostredia a chorobám. Nedostatok genetickej diverzity môže zvýšiť riziko vyhynutia.
Ekologická nerovnováha:
Zmiznutie druhu môže mať významný vplyv na ekosystém, ktorý obýva. Každý druh zohráva špecifickú úlohu v potravinovom reťazci a strata jedného druhu môže narušiť celý ekosystém. To môže mať kaskádové účinky na iné druhy a dokonca viesť k vyhynutiu iných druhov, ktoré záviseli od ohrozených druhov.
Šírenie choroby:
Malá veľkosť populácie môže spôsobiť, že druh bude zraniteľnejší voči infekčným chorobám. Infekčné choroby sa môžu rýchlo šíriť cez malú populáciu a s obmedzenou genetickou diverzitou môže tento druh postrádať imunitnú obranu potrebnú na boj proti týmto chorobám.
Strata a fragmentácia biotopov:
Strata biotopov a fragmentácia často sprevádza pokles populácie. Keď sa populácia druhu znižuje, môže sa zmenšiť aj jeho rozsah. To môže viesť k strate a fragmentácii biotopu druhu, čo ešte viac prehĺbi pokles populácie a zvýši riziko vyhynutia.