Ryby nemajú mozogovú oblasť analogickú s cicavčím hypotalamom, ktorý riadi hlad a sytoť, takže necítia „sytoť“ rovnakým spôsobom ako ľudia. Namiesto toho sa spoliehajú na rôzne vnútorné a vonkajšie signály na reguláciu príjmu potravy.
Tieto signály zahŕňajú:
- Distenzie žalúdka: Nataženie žalúdka posiela nervové signály do mozgu indikujúce sytoť.
- Hormóny: Inzulín, leptín a grelín pomáhajú regulovať chuť.
- Prostredie signály: Zmeny svetla alebo teploty môžu signalizovať rybám, aby prestaľi jesť.
- Sociálne interakcie: Ryby môžu jesť viac, keď vidia iných jesť, alebo menej pri konkurencii o jedlo.
Ryby môžu prestať jesť aj ak sú vystreté, choré, alebo ak ich prostredie nie je vhodné.