Okrem toho báseň tiež využíva metaforu duše rečníka ako „čln“ a ich myšlienky ako „veslá“. Táto metafora naznačuje, že duša rečníka je ako loď, ktorá sa pohybuje vo vodách svojho vlastného vedomia a že ich myšlienky sú ako veslá, ktoré posúvajú loď vpred. Prostredníctvom týchto metafor vytvára báseň živé a imaginatívne zobrazenie úsvitu a vnútornej cesty rečníka, pričom na sprostredkovanie zložitých myšlienok a emócií využíva prírodné prvky a snímky.