V báseň "Svitanok, rybár" sa používa niekoľko metafor. Jednou z najvýraznejších metafor je porovnanie oblohy o svitanku s rybárskou sieťou. Báseň popisuje oblohu ako "sivú sieť", ktorá je "vrhnutá nad more", a hviezdy ako "strieborné ryby", ktoré sú "chytené" v sieti. táto metafora naznačuje, že svitanok je čas, kedy je obloha ako obrovská, všestranná sieť, a hviezdy sú ako malé, úniknuté bytosti, ktoré sú chytené a držané v nej.
Okrem toho báseň používa aj metaforu duše hovoriaca ako "plávby" a myšlienok ako "viesiel". táto metafora naznačuje, že duša hovoriaca je ako loď, ktorá plavie vodami vlastnej vedomia, a ich myšlienky sú ako viesla, ktoré loď posúvajú vpred. Cez tieto metafory báseň vytvára živý a obrazný obraz svitanka a vnútornej cesty hovoriaca, používajúc prírodné prvky a obraznosť na vyjadrenie zložitých nápadov a emócií.