Žirafy обладают výnimočne dlhými krkami, ktoré vyvolali záujem a vedeckú pozornosť. Predvládajúca teória je známa ako "teória konkurencie." Navrhnutá v 18. storočí Jeanom-Baptistom Lamarckom a zdokonaľná Charlesom Darwinom, táto teória spája vývoj dlhých krkov s konkurenciou o jedlo:
- Konkurencia o vegetáciu: Žirafy sa primárne kŕmia listmi a lupienkami stromov a kerov. V afrických savanách môžu byť tieto potraviny vysoko na strodoch, kde je konkurencia s inými rastlinožravcami intenzívna.
- Adaptácia na dosiahnutie vysokej vegetácie: Žirafy vyvinuli predĺžené krky na prístup k vysokej vegetácii. Cez generácie boli jedince s dlhšími krkami úspešnejšie v získavaní jedla a mali lepšiu šancu na prežitie a reprodukciu.
- Poľavný výber: Samci žirafov vedú "boykovanie" (necking), používajúce svoje krky na údery a tlačenie proti sebe. Dlhší krk mohol vyjadrovať silu a dominanciu, čo robilo jedince príťažlivejšími pre partnerov.
- Vývojové mechanizmy: Žirafy majú neobvyklý veľký počet krčných obratlov, upravené tvary obratlov, rozsiahly rast kosti počas vývoja a špecializované svaly a svazy krku.
Je dôležité si uvedomiť, že teória evolúcie prirodzeným výberom ponúka najpresvedčivejšie vysvetlenie toho, ako sa žirafy vyvinuli dlhé krky. V priebehu času konkurencia o jedlo, poľavný výber a vývojové zmeny viedli k neuvieriteľnej dĺžke krku moderných žiraf.