Súhrn „Hory a Veverica“ od Ralpha Walda Emersona
Hory a Veverica“ od Ralpha Walda Emersona je krátka, no hlboká reflexia o vzťahu medzi prírodou a ľuďmi. Začína s pozorovateľom, ktorý si všimne, že veverica bezúčelne zhromažďuje orechy na zimu, kým neďaleká hora stojí „suverénne“ a „ticho“. Pozorovateľ potom pozoruje, že veverica je bytosť prítomného momentu, zameraná výlučne na svoje okamžité potreby, kým hora reprezentuje večné a nemenné aspekty prírody.Pozorovateľ navrhuje, že veveričina bezúčelná aktivita môže vyzerať nevýznamne v porovnaní s veľkolepostou hory, no obe majú svoje miesto v kozmickom poriadku. Hora je majestátna a inšpiratívna, ale veveričina pilnosť a odhodlanie sú tiež zachváľuhodné vlastnosti. Pozorovateľ záverečne vyhlasuje, že hora a veverica sú obidve „časťou tohto isteho celku“, každá plnia svoju unikátnu úlohu v harmónii prírody.
V širšom smisle sa báseň dá interpretovať ako meditácia o vzťahu medzi ľudstvom a prírodou, alebo medzi individom a kozmosom. Veverica reprezentuje našu ľudskú tendenciu zamerať sa na naše dennné starosti a okamžité túžby, kým hora symbolizuje obrovské a večné aspekty vesmíru. Báseň nám pripomína, že sme časťou väčšieho celku a že naše individuálnežitie majú zmysel a účel v rámci veľkého schémy prírody.