1. Biologické faktory
a) Genetika: Gény zohrávajú významnú úlohu pri formovaní nášho správania a osobnostných vlastností. Predpokladá sa, že genetické faktory ovplyvňujú naše kognitívne schopnosti, emocionálne sklony a dokonca aj naše preferencie a hodnoty.
b) Štruktúra mozgu: Úlohu v správaní zohráva aj štruktúra nášho mozgu. Rôzne oblasti mozgu sú zodpovedné za rôzne funkcie, ako je regulácia emócií, rozhodovanie a spracovanie sociálnych podnetov.
c) Hormóny: Hormóny sú silné chemikálie produkované endokrinným systémom. Regulujú rôzne fyziologické funkcie a ovplyvňujú náladu, správanie a dokonca aj sexuálnu túžbu.
2. Učenie a skúsenosti
a) Učenie prostredníctvom podmieňovania: Podmieňovanie je forma učenia, pri ktorej si človek spája určité správanie s konkrétnym výsledkom. Pozitívne výsledky zvyknú správanie posilniť, zatiaľ čo negatívne výsledky ho odradia.
b) Sociálne učenie: Učíme sa aj pozorovaním a napodobňovaním správania druhých. Tento proces je známy ako sociálne učenie a je rozhodujúci pre rozvoj sociálnych noriem a osvojovanie si kultúrnych hodnôt.
c) Emocionálne zážitky: Emocionálne zážitky môžu tiež hlboko ovplyvniť naše správanie. Napríklad traumatické zážitky môžu viesť k posttraumatickej stresovej poruche, stavu duševného zdravia, ktorý ovplyvňuje, ako človek reaguje na stres.
3. Kognitívne procesy
a) Vnímanie: Spôsob, akým vnímame svoje okolie, môže ovplyvniť správanie. Napríklad ľudia, ktorí vnímajú určité situácie ako ohrozujúce, sa môžu správať defenzívne alebo agresívne, zatiaľ čo tí, ktorí vnímajú rovnaké situácie pozitívne, sa môžu správať pokojnejšie.
b) Vzorce myslenia: Naše vzorce myslenia ovplyvňujú aj správanie. Ľudia s optimistickým štýlom myslenia majú tendenciu lepšie sa vyrovnávať s výzvami a neúspechmi, zatiaľ čo ľudia s pesimistickým štýlom myslenia môžu byť odradení alebo sa ľahšie vzdať.
4. Environmentálne faktory
Zásadnú úlohu pri formovaní nášho správania zohráva aj prostredie, v ktorom žijeme. Faktory ako kultúra, sociálne štruktúry, ekonomické podmienky a prítomnosť alebo absencia príležitostí môžu ovplyvniť to, ako ľudia konajú.
Pochopením komplexnej súhry biologických, vzdelávacích, kognitívnych a environmentálnych faktorov môžeme získať prehľad o mnohých dôvodoch ľudského správania. Toto pochopenie nám môže pomôcť robiť informované rozhodnutia, lepšie sa orientovať v sociálnych interakciách a podporiť pozitívnu zmenu správania.