1. Hojnosť rastlín :Po odchode primárnych konzumentov by populácie rastlín pravdepodobne zažili počiatočný nárast, keďže sa už nejedia a nekonzumujú. Toto zvýšenie rastu rastlín by mohlo viesť k hustejšiemu porastu a inému zloženiu rastlinných druhov.
2. Pokles populácie sekundárnych spotrebiteľov :Sekundárni spotrebitelia, ktorí zvyčajne lovia primárnych spotrebiteľov, by boli priamo ovplyvnení. Bez ich hlavného zdroja potravy by ich populácia výrazne klesla alebo úplne skolabovala. Tento pokles by sa rozšíril aj na vyššie trofické úrovne.
3. Súťaž o zostávajúce potravinové zdroje :Scavengery a príležitostné kŕmidlá (druhy, ktoré sa živia širokou škálou potravín) môžu spočiatku ťažiť z množstva mŕtvych primárnych konzumentov. Konkurencia medzi týmito druhmi by sa však zintenzívnila, ak by sa ponuka potravy zmenšila.
4. Narušenie ekosystémových služieb :Strata primárnych spotrebiteľov by narušila rôzne ekosystémové služby poskytované týmito druhmi. Niektoré druhy rastlín sa napríklad spoliehajú na primárnych spotrebiteľov pri šírení semien alebo opeľovaní. Tieto rastliny môžu ubúdať, čo má vplyv na celkovú biodiverzitu.
5. Nerovnováha živín :Mŕtvi primárni konzumenti by sa rozložili a uvoľnili živiny do životného prostredia, čo by mohlo viesť k nerovnováhe živín. To by mohlo ovplyvniť rast a zdravie rastlín, ako aj zmeniť zloženie pôdy.
6. Kaskádové efekty na vyšších trofických úrovniach :Keďže primárni spotrebitelia klesajú a druhotní spotrebitelia čelia zníženej dostupnosti potravín, vplyv by sa rozšíril na celú potravinovú sieť. Mäsožravce na vyššej úrovni, ktoré sa pri obžive spoliehajú na sekundárnych konzumentov, by tiež zaznamenali zníženie populácie alebo by čelili ťažkostiam pri hľadaní vhodnej koristi.
7. Zmeny v dynamike Predator-Prey :Neprítomnosť primárnych spotrebiteľov by mohla narušiť jemnú rovnováhu medzi dravcom a korisťou v rámci ekosystému. Niektoré dravé druhy, ktoré sa primárne živili stratenými primárnymi konzumentmi, sa môžu obrátiť na alternatívne zdroje potravy, čo môže potenciálne vytvárať neočakávané interakcie a nerovnováhu v ekosystéme.
8. Zmeny biotopov :Množstvo rastlinnej hmoty v dôsledku zníženej spotreby by mohlo viesť k zmenám v štruktúre a zložitosti biotopov. To môže ovplyvniť druhy, ktoré sú závislé od špecifických biotopov pre hniezdenie, kŕmenie alebo reprodukciu.
9. Odolnosť a zotavenie :V priebehu času sa niektoré populácie primárnych konzumentov môžu zotaviť, ak sa vírus zmierni alebo ak sa iné druhy prispôsobia a zaplnia prázdne miesto. Proces obnovy by však mohol byť pomalý a podliehať ďalším environmentálnym faktorom a posunom v interakciách druhov.
Stručne povedané, vyhynutie primárnych spotrebiteľov v dôsledku vírusu by spustilo sériu ekologických narušení, ktoré by zmenili populácie rastlín, spôsobili pokles vyšších trofických úrovní, narušili ekosystémové služby a viedli k zmenám v interakciách biotopov a druhov. Závažnosť a dlhodobé účinky týchto vplyvov budú závisieť od špecifických charakteristík postihnutého ekosystému, trvania vírusovej epidémie a adaptačných schopností zostávajúcich druhov.