Lamarckizmus a žirafa
Tento scenár je príkladom lamarckizmu, teórie evolúcie navrhovanej Jeanom-Baptistom Lamarckom v ranom 19. storočí.
Prečo je to lamarckizmus
- Kľúčový princíp Lamarcka: Lamarck veril, že organizmy môžu počas svojho života nadobudnúť rysy cez používanie a nevyužívanie, a potom tieto nadobudnuté rysy preniesť na svoje potomstvo.
- Príklad s žirafou: V tomto prípade predĺženie krku žirafy kvôli dosiahaniu jedla je nadobudnutý rys, nie dedičný. Lamarck by argumentoval, že tento nadobudnutý rys by bol prenesený na jeho potomstvo, čo by viedlo k dlhším krkom v budúcich generáciách.
Dôležité upozornenie
Hoci bola Lamarckova teória v tej dobe vplyvná, bola v podstate vyvrhnutá modernou genetikou. Teraz vieme, že nadobudnuté rysy sa neprenášajú dedičnosťou. Namiesto toho evolúcia prebieha cez prirodzený výber – rysy, ktoré sú výhodné pre prežitie a reprodukciu, sú pravdepodobnejšie prenesené na potomstvo.
Moderné vysvetlenie pre žirafy
- Genetická variabilita: V populácii žiraf už existovala genetická variabilita v dĺžke krku.
- Prirodzený výber: Žirafy s o niečo dlhším krkom mali výhodu pri dosahovaní vyšších zdrojov potravy, čo im dávalo lepší prístup k výžive a prežitiu. Tým pádom boli pravdepodobnejšie, že sa rozmnožia a prenesú svoje gény, čím sa zvyšila frekvencia dlhších krkov v populacii v čase.