Klonovanie ohrozených druhov môže vyzerať ako perspektívna strategia ochrany, no uvoľnenie geneticky identických zvierat do divočiny môže mať zložité a potenciálne škodlivé vplyvy na ekosystémy.
Znížená genetická diverzita
Klonovanie vytvára geneticky identické individua. Nedostatok genetickej diverzity robí populáciu zraniteľnej voči chorobám, zmenám prostredia a iným hrozbám.
Správanie a ekologické vplyvy
Klonované zvieratá nemusia vyvinúť prirodzené správanie, sociálne štruktúry ani ekologické interakcie, ktoré sa vyvíjajú generáciami. To môže rušiť ustálené ekosystémové dynamiky.
Konkurencia o zdroje
Pridanie klonovaných jedincov do habitatu môže zväčšiť konkurenciu o jedlo, priestor a partnerov, čo kladie tlak na ostatné druhy a mení komunitnú rovnováhu.
Prenos chorôb
Klonované zvieratá by mohli prenašať choroby alebo genetické defekty, ktoré by sa mohli šíriť do divokých populácií, ohrozujúc už tak ohrozené druhy.
Vhodnosť habitatu
Klonované zvieratá môžu byť štene prispôsobené konkrétnym podmienkam ich prirodzených habitátov, čo môže viesť k nízkej prežitlivosti po uvoľnení.
Zmenená funkcia ekosystému
Ak klonované zvieratá neplnia ekologické role (opýlenie, šírenie semien, predácia), celková funkcia ekosystému sa môže zmeniť.
Obíдание prirodzeného výberu
Klonovanie preskočí proces prirodzeného výberu, ktorý odstraňuje menej vhodné individua. Výsledkom môže byť populácia štene prispôsobená prostrediu.
Nepredvídateľné dlhodobé dôsledky
Dlhodobý ekologický vplyv uvoľňovania geneticky identických zvierat nie je plne pochopený, preto je nevyhnutná opatrnosť.
Klonovanie by mohlo hrať úlohu v ochrane, ale malo by byť prístupované opatrne, s dôkladným výskumom rizík pred akoukoľvek rozsiahlej implementáciou.