Bezpečnosť v číslach: Život vo veľkej skupine môže poskytnúť bezpečnosť a ochranu pred predátormi. Keď sa dravci stretnú s veľkou skupinou zvierat, môžu ich od útoku odradiť, pretože riziko poranenia alebo prevalenia skupinou je vyššie. Toto sa bežne pozoruje u druhov, ako sú pakone, zebry a byvoly, ktoré tvoria masívne stáda na ochranu pri pasení na otvorených priestranstvách.
Kooperatívna obrana: Veľké skupiny môžu umožniť kooperatívnu obranu proti predátorom alebo iným hrozbám. Členovia skupiny môžu kolektívne odhaliť potenciálne nebezpečenstvá, varovať ostatných a zapojiť sa do koordinovaného obranného správania. Táto skupinová spolupráca zvyšuje ich celkovú obranu a šance na prežitie. Surikaty majú napríklad strážny systém, kde jeden jedinec stojí na stráži a upozorňuje skupinu na akékoľvek blížiace sa hrozby.
Vylepšené hľadanie potravy: Byť súčasťou veľkej skupiny môže tiež pomôcť pri hľadaní potravy a hľadaní potravy. Niektoré druhy ťažia z kolektívnych znalostí a odborných znalostí skupiny pri hľadaní zdrojov potravy alebo identifikácii potenciálnych nebezpečenstiev v životnom prostredí. Napríklad slony sa často spoliehajú na kolektívnu pamäť stáda pri hľadaní vodných zdrojov počas obdobia sucha alebo pri navigácii v rozsiahlych krajinách.
Viac príležitostí na párenie: Väčšie skupiny môžu jednotlivcom ponúkať väčšie možnosti párenia. S väčšou zásobou potenciálnych partnerov sa môže obmedziť súťaživosť v rámci skupiny a stretnutia pri párení môžu byť úspešnejšie. To môže prispieť k celkovému reprodukčnému úspechu populácie.
Zdieľané zdroje: Život v skupine môže niekedy uľahčiť prístup k zdieľaným zdrojom. Členovia skupiny môžu založiť a využívať spoločné miesta na nocovanie, hniezdne oblasti a sklady potravín, čím sa znížia výdavky na energiu a riziká spojené so zabezpečením týchto zdrojov individuálne.
Sociálne vzdelávanie: Veľké skupiny môžu podporovať sociálne učenie a prenos vedomostí a zručností od starších, skúsených jednotlivcov k mladším. To umožňuje, aby sa dôležité správanie a adaptácie prenášali v rámci skupiny, čím sa podporuje celkové prežitie a úspech druhu.
Rozšírená komunikácia: Niektoré druhy žijúce vo veľkých skupinách si môžu vyvinúť zložité komunikačné systémy na koordináciu svojich akcií a udržiavanie sociálnych väzieb. Táto zlepšená komunikácia zvyšuje súdržnosť skupiny a spoluprácu v rôznych aspektoch ich života.
Je však dôležité poznamenať, že nie všetkým zvieratám prospieva život vo veľkých skupinách. Niektoré druhy môžu mať špecifické úpravy alebo stratégie, ktoré im umožňujú prežiť a prosperovať ako osamelé jedince alebo v menších skupinách. Optimálna veľkosť skupiny pre druh závisí od rôznych faktorov, ako je ich ekologická nika, životný štýl, biotop a evolučná história.