1. Znížená kondícia: Najbezprostrednejším dopadom je zníženie celkovej kondície. Zviera môže mať problémy s hľadaním potravy, vyhýbaním sa predátorom alebo udržiavaním vhodnej telesnej teploty. To znižuje ich šance na prežitie a úspešné rozmnožovanie.
2. Nutričný stres: Ak je strava zvierat obmedzená dostupnými zdrojmi alebo ak si nedokážu nájsť vhodné zdroje potravy, môžu čeliť nutričným nedostatkom a podvýžive. To môže oslabiť imunitný systém zvieraťa a urobiť ho zraniteľnejším voči chorobám a parazitom.
3. Využívanie biotopov: Kvôli nedostatku môžu zle prispôsobené zvieratá využívať podpriemerné biotopy, ktoré ponúkajú menej zdrojov a zvýšenú konkurenciu. Život v menej ideálnych podmienkach ešte viac zhoršuje výzvy a stres.
4. Zmeny správania :Na prekonanie environmentálnych obmedzení môžu niektoré zvieratá vykazovať zmeny správania. Môžu zmeniť svoje vzorce hľadania potravy, rozšíriť svoj domovský rozsah alebo dokonca vyvinúť nové správanie v reakcii na environmentálne tlaky.
5. Migračné správanie: V určitých prípadoch môžu zvieratá podstúpiť sezónne migrácie, aby sa dostali do vhodnejších biotopov. Často sa to prejavuje pri migrácii vtákov, keď sa druhy presúvajú z chladnejších podnebí počas zimy do teplejších oblastí s lepšou dostupnosťou potravy.
6. Pokles populácie: Ak adaptácia nie je dostatočná, veľkosť populácie môže klesať, pretože jednotlivci neprospievajú a nereprodukujú sa. Nepretržitá neprispôsobivosť môže viesť k prekážkam populácie a dokonca k ohrozeniu druhu.
7. Zánik: V extrémnych prípadoch môže pretrvávajúca maladaptácia viesť k vyhynutiu. Týka sa to najmä druhov, ktoré sú už zraniteľné alebo majú špecializované adaptácie na špecifické prostredie.
Adaptácia na prostredie je nevyhnutná pre prežitie, úspech a schopnosť zvieraťa odovzdať svoje gény budúcim generáciám. Keď adaptácia zlyhá alebo je nedostatočná, zviera a jeho populácia čelia množstvu problémov, ktoré ohrozujú ich prítomnosť v danom ekosystéme.