Kojoti komunikujú rôznymi spôsobmi:
Vokálna komunikácia:
- Výcie (Howls): Najznámejšie, dlhodobá komunikácia, označenie územia, zhromaždenie stáda.
- Japy (Yips): Krátke, ostré štiekanie na blízku vzdialenosť, varovanie, koordinácia lovu.
- Štikanie (Barks): Podobné psom, agressia/alarm.
- Jelenie (Whines): Mäkké, prosiace zvuky v sezóne párenia či prosby o jedlo.
- Vrčenie (Growls): Hluboké, brčiace – agresia/dominancia.
- Kriky (Screeches): Vysoké, pri bojoch/extrémnom strachu.
Nevokálna komunikácia:
- Telesný jazyk: Pózy, chvost, mimika. Zdvihnutý chvost/uši = sebavedomie. Znížený chvost/skrytý uši = strach/podriadenosť.
- Pachové značenie: Močenie/hábenie na význačných miestach -> územie, komunikácia s inými.
- Škrábanie/kopanice: Zostavenie pachových značení alebo príťažlivost pozornosti.
Sociálna komunikácia:
- Štruktúra stáda: Dominantné párové. Komunikácia kľúčová pre poriadok, lov, výchovu.
- Obrana územia: Výcie oznamujú hranice, varujú iných.
- Párenie: Rôzne vokály a pachové značenia na príťažlivosť partnerov.
Pochopenie komunikácie kojotov pomáha pri pozorovaní správania a ocenení ich komplexnej sociálnej štruktúry.