Ako sa vlci komunikujú: Zvuky, telový jazyk a pach

Vlci sú neuvieriteľne sociálne zvieratá a spoléhajú sa na zložitý a sofistikovaný komunikačný systém. Používajú rôzne metódy:

Vokalizácie

Výjev: Najznámejšie, slúži na vzdialenú komunikáciu – označovanie územia, súdržnosť skupiny, zber roje.

Japkanie: Krátke, ostré škvrnutie na varovanie pred nebezpečenstvom alebo koľkou.

Vrčenie: Varovanie alebo hrozba, často v konfrontáciách.

Japenie/žahanie: Vyjadrenie podriadenosti, prosby o jedlo alebo pozornosť.

Štikanie: Alarm, nadšenie, varovanie.

Pískanie: Vysoké pisky pre hravosť alebo nadšenie.

Telový jazyk

Chvost: Vlnenie = hravosť/prijateľnosť; zabitý chvost = strach/podriadenosť.

Uši: Stojacé = bdelosť; zložené = strach/agresia.

Oči: Priamy pohľad = výzva; odvrátenie = podriadenosť.

Tvárne výrazy: Zobrazovanie zubov, škripenie, oblizovanie rty.

Póza: Dominantný vlk stojí vzpriamený a uvoľnený, podriadený sa skľučuje a skláňa hlavu.

Pachové značenie

Moc: Označovanie územia a signalizácia prítomnosti.

Trusky: Podobne ako moc, informácie o zdraví a statuse.

Análne žliazky: Mašľové uvoľnenie pre označovanie a identifikáciu jednotlivcov.

Dotyk

Oblizovanie: Úctyhodnosť a ošetrovanie.

Štupanie: Jemné tláčanie na komunikáciu v roji.

Hravé boje: Stanovenie sociálnej dominance a učenie sociálnych zručností.

Táto zložitá kombinácia umožňuje vlkom udržiavať sociálny poriadok, koordinovať lov a vychovávať mláďatá v harmonickom rode.