Vlci sú neuvieriteľne sociálne zvieratá a spoléhajú sa na zložitý a sofistikovaný komunikačný systém. Používajú rôzne metódy:
Vokalizácie
Výjev: Najznámejšie, slúži na vzdialenú komunikáciu – označovanie územia, súdržnosť skupiny, zber roje.
Japkanie: Krátke, ostré škvrnutie na varovanie pred nebezpečenstvom alebo koľkou.
Vrčenie: Varovanie alebo hrozba, často v konfrontáciách.
Japenie/žahanie: Vyjadrenie podriadenosti, prosby o jedlo alebo pozornosť.
Štikanie: Alarm, nadšenie, varovanie.
Pískanie: Vysoké pisky pre hravosť alebo nadšenie.
Telový jazyk
Chvost: Vlnenie = hravosť/prijateľnosť; zabitý chvost = strach/podriadenosť.
Uši: Stojacé = bdelosť; zložené = strach/agresia.
Oči: Priamy pohľad = výzva; odvrátenie = podriadenosť.
Tvárne výrazy: Zobrazovanie zubov, škripenie, oblizovanie rty.
Póza: Dominantný vlk stojí vzpriamený a uvoľnený, podriadený sa skľučuje a skláňa hlavu.
Pachové značenie
Moc: Označovanie územia a signalizácia prítomnosti.
Trusky: Podobne ako moc, informácie o zdraví a statuse.
Análne žliazky: Mašľové uvoľnenie pre označovanie a identifikáciu jednotlivcov.
Dotyk
Oblizovanie: Úctyhodnosť a ošetrovanie.
Štupanie: Jemné tláčanie na komunikáciu v roji.
Hravé boje: Stanovenie sociálnej dominance a učenie sociálnych zručností.
Táto zložitá kombinácia umožňuje vlkom udržiavať sociálny poriadok, koordinovať lov a vychovávať mláďatá v harmonickom rode.