Stromoví klokania nemajú jediného „prirodzeného predátora“ v tradičnom zmysle. Ich stromový životný štýl a obmedzené areál ich robia relatívne bezpečnými pred mnohými predátormi. Sú však zraniteľní voči:
Hlavnaté raptori: Velké orly a jastrabi, ako papuánsky orol, predstavujú hrozbu pre mlade stromové klokania a niekedy aj dospelé.
Malé cicavce: Hoci nie sú primárnymi predátormi, niektoré malé cicavce, ako divoké mačky a psi, môžu lovit stromové klokania, najmä mlade.
Ľudia: Stratawohniska a poľovníctvo sú významné hrozby pre populácie stromových klokania.
Je vhodné poznamenať, že stromoví klokania sa prispôsobili svojmu prostrediu, vyvinuli silné drápky a skákavé schopnosti, ktoré im pomáhajú újsť predátorom. Majú aj maskovacie farebné príslušenstvo, ktoré ich zamieša do okolia, čím sú ťažšie odhaliteľné.