Fráza "mŕtvy ako hřeb" je podobnosť, ktorá porovnáva smrť s bezživotným stavom hrebu na dverách. Vyjadruje konečnosť smrti a stav bytia úplne bez života.
Výraz dátuje do stredoveku, keď železné hreby boli pevné a používali sa na zabezpečenie dverí. Pretože sa verilo, že nikdy neprasknú ani sa neopotrebujú, fráza sa stala popisom niečoho úplne mŕtveho a neschopného vrátiť sa k životu.
Fráza sa objavuje v literatúre, vrátane Shakespeareho "Rómeo a Júlia", a pretrvala do moderných časov ako živý spôsob, ako popísať absolútnu konečnosť.