Niektorí psi sú náchylnejší na strach ako iní, v závislosti od ich plemena, genetiky a individuálnych osobnostných vlastností. Napríklad niektoré plemená psov, ako sú nemecké ovčiaky a dobermanské pinče, sú často chované pre svoje ochranné vlastnosti, ktoré môžu spôsobiť, že sa budú viac báť cudzích ľudí alebo budú vnímať určité situácie ako ohrozujúce.
Na druhej strane, naučený strach sa rozvíja prostredníctvom asociácií, ktoré pes vytvára s konkrétnymi predmetmi, situáciami alebo zvukmi. Napríklad, ak má pes negatívnu skúsenosť, napríklad napadnutie iným psom, môže si spájať toto konkrétne plemeno psa s nebezpečenstvom, čo vedie k strachu z budúcich stretnutí.