Hornerov syndróm u psov

Hornerov syndróm (častejšie ako Hornerova choroba) je skupina symptomov spôsobených neurologickým poškodením. Ovplyvňuje svaly tváre stratou kontaktu s faciálnymi nervami. Syndróm nie je životne nebezpečný, hoci vzhľad je úzko.

Príznaky

Rôzne stavy tváre. Najvýraznejšie: zužené zrenice a opadené vecie. Oči môžu vyzeráť zanorené. Rozšírené krvné cievky v tvári = zvýšená ružová farba a teplo na postihnutej strane, ťažko detekovateľné u malých psov.

Hlavná príčina

Poranenie sympatického nervového systému. Ten zodpovedá za "boj alebo útek" – potenie, rozsirovanie zreníc. Poškodenie = zuženie zreníc. Dva nervové segmenty: prvý dlhší po chrbtici k baze mozgu, druhý kratší z bazy mozgu k oku.

Hľadanie skutočného problému

Hornerov syndróm indikuje nervové poškodenie vyžadujúce liečbu. Príčiny: od jednoduchých (ušné infekcie) po ťažké (neurologická rakovina). Fyzikálne traumy: boja, prudký ráz krku obojkom. Poškodenie prvého segmentu = vážnejšie. Veterinár vykoná kompletnú fyziologickú exámináciu. Často nie je možné určiť presnú príčinu – idiopatické prípady.

Liečba

Hornerov syndróm nevyžaduje liečbu. Nie je bolestivý, neovplyvňuje zračok. Očné kvapky uľavia vizuálnym symptomom, no účinok klesá v čase. Menšie príčiny sa samovolne vyriešia za pár týždňov – cca 50 % prípadov. Čas je jediná liečba. Ak príčina je vážnejšia (rakovina), treba príslušná liečba až po operáciu.

Najčastejšie postihnuté plemienká

Zlatí retrievery ukazujú Hornerov syndróm najčastejšie – dôvod neznámy, cca 80 % všetkých psov s týmto syndrómom su zlatí retrievery v strednom až neskorom veku. Ďalšie: cocker spaniel – sklon k ušným infekciám.