Epilepsia postihuje mnoho zvierat vrátane ľudí, vždy s rovnakými symptommi a dôsledkami. Príčiny nie sú vždy rovnaké. Sekundárna epilepsia u psov nastáva pri špecifických telesných stavoch. Liečba teda zameriava na podkladové príčiny, nie na epilepsiu samotnú.
Epilepsia
Neurologická porucha: mozog zlyháva a ovplyvňuje celé telo. Neuróny v mozgu normálne pulzujú v kontrolovanej frekvencii pre signály pohybu, reči, myšlienok. Pri epilepsii sa neuróny zrýchlia a pulzujú príliš často/rýchlo. To vyvolá záchvat. Dva typy: primárna (idiopatická, genetická, dedičná, pravá) – bez známej príčiny, a sekundárna.
Sekundárna epilepsia
Podľa K9Web: sekundárna epilepsia = "záchvaty, pre ktoré sa dá určiť príčina". Vzniká z konkrétnych faktorov: degeneratívne choroby, vývojové problémy, toxíny, infekcie, metabolické poruchy, výživové poruchy, opuchliny, traumy mozgu.
Epileptické záchvaty
Sekundárne záchvaty nasledujú rovnaké vzory ako primárne. Aúra: mozog signalizuje prichádzajúci záchvat. Pes môže byť neistý, nadšený, rozptýlený, naliehavý. Iné znaky: neklid, japkanie, slinenie, skrytie. Iktus: záchvat – náhle svalové skurčiny, všeobecné alebo lokálne. Postiktus: zotavenie, preblúdanie, dezorientácia – môže trvať dni.
Typy záchvatov
Generalizované: celý Körper, strata vedomia. Čiastočné: konkrétna časť tela, mierne. Klastrové: viacero záchvatov za krátky čas. Status epilepticus: jeden 30-minútový záchvat alebo viacero bez návratu k normále.
Liečby
Liečba sekundárnej epilepsie začína liečbou kausálneho faktoru. Ak sú vinu výživa, toxíny, infekcie, opuchliny, veterinári ich liečia v pokuse o vykorenenie epilepsie. Ak nie sú liečiteľné, pes dostane antiepileptiká na zmiernenie sily a frekvencie záchvatov, majitelia sa učia rozpoznať a riešiť ich.