1. Fekálny orálny prenos:
* Priamy kontakt: Mačky môžu vyzdvihnúť vajcia alebo larvy červov z výkalov infikovaných mačiek čuchaním, olizovaním alebo starostlivosťou.
* nepriamy kontakt: Vajcia červov je možné vyzdvihnúť z kontaminovaných povrchov, ako sú misky na jedlo, podstielky alebo dokonca vaše ruky a oblečenie.
2. Požitie infikovanej koristi:
* blchy: Niektoré typy škrkavok (napríklad *toxocara *a *toxascaris *) prechádzajú blchami. Keď infikovaná mačka prehltne blchy, larvy červov zrelé v črevách mačky.
* Ostatné zvieratá: Niektoré červy, napríklad * toxocara * a * Bayliscaris * (škrkavky), sa môžu prenášať požitím infikovaných hlodavcov, vtákov alebo iných malých zvierat.
3. Matka na mačiatko:
* v utero: Niektoré škrkavky (napríklad *Toxocara *) môžu prekročiť placentu a infikovať mačiatka skôr, ako sa narodia.
* cez mlieko: Mačiatka sa môžu nakaziť aj škrkakami (napríklad *toxocara *) ošetrovateľstvom od infikovanej matky.
Dôležité poznámky:
* Rôzne červy, rôzne metódy prenosu: Niektoré červy (napríklad pásomne) prechádzajú požitím infikovaných blch.
* Nie všetky červy sa ľahko prenášajú: Niektoré červy, napríklad háčiky, vyžadujú priamy kontakt s infikovanými výkalmi na prenos.
* Prevencia je kľúčová: Pravidelné odčerpanie a kontrola blchov sú nevyhnutné na prevenciu infekcií červov u mačiek.
Ak máte podozrenie, že vaša mačka môže mať červy, je dôležité konzultovať so svojím veterinárnym lekárom. Môžu vykonať fekálnu skúšku na identifikáciu typu červa a odporúčanie vhodnej liečby.