1. Veľké oči:Sovy obyčajné majú veľké, dopredu smerujúce oči, ktoré im umožňujú zbierať viac svetla, čo vedie k lepšiemu nočnému videniu. Ich oči sú štruktúrované vysokou hustotou tyčinkových fotoreceptorových buniek, ktoré sú citlivejšie na slabé svetlo ako čapíky. Toto prispôsobenie im pomáha vidieť pri slabom osvetlení, keď je veľa z ich nočnej koristi aktívnych.
2. Binokulárne videnie:Umiestnenie očí sovy obyčajnej im poskytuje významný stupeň binokulárneho prekrytia. To znamená, že zorné polia oboch očí sa prekrývajú, vďaka čomu má sova lepšie vnímanie hĺbky a schopnosť presne odhadnúť vzdialenosti pri zachytávaní koristi.
3. Asymetria uší:Sovy obyčajné majú jedinečné asymetrické usporiadanie uší, pričom jedno ucho je o niečo vyššie ako druhé. Tento malý rozdiel vo výške ucha umožňuje sove presnejšie určiť miesto zvuku. Zvukové vlny sa dostávajú do ucha s malým rozdielom v načasovaní a intenzite, ktoré mozog sovy používa na určenie smeru zdroja. Toto prispôsobenie pomáha pri lokalizácii pohybov koristi v tme.
4. Špeciálne perie:Sovy obyčajné majú na predných okrajoch letiek špeciálne perá. Tieto perá pôsobia ako zúbky na zadných hranách krídel lietadla, čím znižujú hluk vznikajúci počas letu. Vďaka tomu je pohyb sovy tichší a menej pravdepodobné, že upozorní potenciálnu korisť.
5. Tichý let:Let sovy obyčajnej je charakteristický kombináciou tichých a mávavých fáz. Zúbkované okraje peria minimalizujú hluk spôsobený prúdením vzduchu cez krídla. Tento tichý let im umožňuje približovať sa ku koristi nenápadne, čím sa výrazne zvyšuje ich lovná účinnosť.
6. Ostré pazúry:Sovy obyčajné majú silné a ostré pazúry, ktoré sú prispôsobené na uchopenie a držanie koristi. Ich chodidlá majú silné svaly, ktoré im umožňujú pevne uchopiť korisť, čo z nich robí účinných predátorov pri chytaní a podmaňovaní malých cicavcov, vtákov, hmyzu a iných predmetov koristi.
7. Sluch:Sovy obyčajné majú výnimočné sluchové schopnosti. Ich veľké ušné otvory a citlivé sluchové ústrojenstvo im umožňuje rozpoznať aj slabé zvuky vydávané ich korisťou, ako je šuchot lístia alebo pohyb malých zvierat v hustej vegetácii.
Tieto úpravy spoločne prispievajú k účinnosti sovy obyčajnej ako predátora, čo jej umožňuje úspešne odhaliť a zachytiť svoju korisť v nočnom prostredí, kde je sova najaktívnejšie.