Veverky čelia rôznym predátorom, v závislosti od ich lokality a biotopu. Tu sú niektoré z najbežnejších:
Cicavce:
Jastrabi:
Červenohrdlá jastrabi, Cooperovi jastrabi a ostrí jastrabi sú obzvlášť šikovní v chytaní veveriek na stromoch.
Sovy:
Velké výry, pushokové sovie a škriavky sú nočnými lovcami, ktorí ľavia na veverky.
Mývaly:
Tieto oportunistické všežravy často plení veverčie nory pre mláďatá alebo plenia kŕmne miesta pre jedlo.
Tchoria:
Dlhotelesné, hravé predátori, tchoria môžu vstupovať do nor a chytávať veverky pod zemou.
Hadovia:
Niektorí hadi, ako švihové hadi a kusy, budú ľahovať na mladé alebo malé veverky.
Kojoti:
Títo predátori psovití sú bežné v predmestských oblastiach a niekedy ľavia na veverky.
Lišky: Podobne ako kojoti, lišky môžu byť hrozbou pre veverky, najmä v oblastiach, kde spolu koexistujú.
Domáce mačky:
Divoké alebo domáce mačky môžu byť hrozbou pre veverky, najmä ak im je povolené chodiť vonku.
Iní predátori:
Veľké dravé vtáky:
Oreli mořatí a iní veľké dravci môžu chytiť dospelé veverky, najmä v oblastiach, kde zdieľajú biotopy.
Psi:
Aj keď nie sú prirodzenými predátormi, psi môžu byť hrozbou pre veverky, ak nie sú aspoň dohlédnuté.
Je dôležité si uvedomiť, že:
- Konkrétni predátoria sa líšia podľa lokality a biotopu: Veverky v mestských oblastiach môžu čeliť iným hrozbám ako tie v lesoch.
- Veverky vyvinuli adaptácie na vyhnutie sa predátorom: Vrátane rýchlych reflexov, lezeckej schopnosti a varovných hovov.
- Ľudská aktivita môže ovplyvniť predátor-kořist vzťahy: Strata biotopu, odlesovanie a uvedenie nenatívnych druhov môžu zmeniť rovnováhu prírody.
Celkovo veverky žijú v jemnej rovnováhe so svojimi predátormi, kde každý hraje úlohu v ekosystéme.