Zaječia vyvinuli niekoľko prispôsobení, ktoré im pomáhajú predísť tomu, aby sa stali kořistou:
Fyzikálne prispôsobenia:
- Silné zadné končatiny: Umožňujú rýchle výbehy rýchlosti na útek pred predátormi.
- Veľké uši: Poskytujú vynikajúci sluch, čo im umožňuje odhaliť prichádzajúce hrozby.
- Silný čuch: Slúži na lokalizáciu jedla a tiež na odhalenie predátorov z diaľky.
- Maskovanie (kamufláž): Ich srst sa začleňuje s okolitosťou, čím sa stávajú menej viditeľnými.
- Vibrisy (vousy): Citlivé vousy poskytujú šiesty smysl dotyku, pomáhajú im navigovať a odhaľovať nebezpečenstvo v ich okolí.
Behaviorálne prispôsobenia:
- Vrábanie nôr: Zaječia kopú zložité nory s viacerými vstupmi a útekovými chodbami, poskytujúc bezpečnú útočisku pred predátormi.
- Bdielavosť: Sú neustále na pohľade za nebezpečenstvom a zamrznú alebo zostanú nehybné, keď pocítia hrozbu.
- Skupinové správanie: Zaječia žijú v sociálnych skupinách zvaných „nory“, čo poskytuje ďalšie oči a uši na odhalenie predátorov a navzájomné varovanie.
- Výstražné zvuky: Characteristické kladivo hluk na zemi sa používa na upozornenie iných zaječov na nebezpečenstvo.
- Obranné správanie: Ak sú dosiahnuté do úžera, môžu kopať silnými zadnými končatinami, harcať, alebo dokonca zjavovať smrť.
Iné prispôsobenia:
- Rýchla reprodukcia: Zaječia majú vysokú reprodukčnú rýchlosť, čo pomáha udržiavať ich populáciu aj pri vysokých sadzbach predácie.
- Selektívne krmenie: Sú selektívne vo svojej strave a vyhýbajú sa oblastiam, kde by mohli byť zraniteľní pred predátormi.
Tieto prispôsobenia pomohli zajacom prežiť v prostrediach, kde čelia mnohým hrozbám od predátorov ako lišky, javore, kojoti a hady. Je to dôkazom ich evolučného úspechu.