1. Izolovaný a uvoľnený: Požierači lotosu sú často zobrazovaní ako ľudia žijúci v pokojnom, izolovanom prostredí, ďaleko od zhonu vonkajšieho sveta. Žijú v tropických alebo subtropických oblastiach, kde sa darí lotosovým rastlinám, a ich existenciu charakterizuje pokoj a voľný čas.
2. Život na živobytie: Požierači lotosu možno žili životným štýlom na živobytie a spoliehali sa predovšetkým na lotosový kvet pri obžive a potešení. Rastlina lotosu ponúka rôzne jedlé časti vrátane koreňov, semien a listov, ktoré poskytujú sacharidy, živiny a dokonca aj liečivé vlastnosti.
3. Psychoaktívna spotreba: Kľúčovou vlastnosťou lotosových jedákov je ich pravidelná konzumácia lotosovej rastliny, ktorá navodzuje euforický, bezstarostný stav mysle. Tento stav mysle údajne spôsobuje zábudlivosť a odpútanie sa od reality a starostí života, čo umožňuje jednotlivcom vstúpiť do príjemného, snového sveta.
4. Jednoduché potešenie: Požierači lotosu sú zobrazovaní ako tí, ktorí si užívajú jednoduché, nekomplikované pôžitky. Môžu sa venovať aktivitám, ako je tanec, spev a oceňovanie krásy prírody. Ich životy sa točia okolo momentov zábavy, relaxu a zmyslových zážitkov.
5. Život v komunite: Požierači lotosu sú často zobrazovaní ako žijúci v úzko prepojených komunitách alebo kmeňoch, kde sa delia o svoje skúsenosti a spoločne si užívajú účinky lotosovej rastliny. Tento spoločný aspekt im umožňuje posilniť a udržať ich pokojnú, zasnenú existenciu.
6. Mystické alebo náboženské presvedčenia: Jedáci lotosu mohli mať určité presvedčenia alebo praktiky, ktoré ovplyvnili ich používanie lotosovej rastliny. Lotosový kvet má hlbokú duchovnú symboliku v rôznych kultúrach vrátane budhizmu a hinduizmu, kde predstavuje osvietenie, čistotu a transcendenciu.
Je dôležité poznamenať, že koncept požieračov lotosu je do značnej miery zakorenený v starovekej mytológii a nemusí odrážať skutočné praktiky alebo životný štýl. Napriek tomu táto myšlienka ilustruje hľadanie pokoja a snahu o bezstarostný, blažený stav existencie.