Delfíny vydávajú zvuky pomocou fúkacích otvorov, ktoré sa nachádzajú na temene hlavy. Keď delfín vydýchne, vzduch prechádza fúkacou dierkou a rozvibruje hlasivky, čím vytvára zvuk. Tvar hlavy delfína a veľkosť jeho fúkacieho otvoru pomáha zosilniť zvuk a premietať ho dopredu.
Delfíny môžu tiež využívať svoje echolokačné schopnosti na vzájomnú komunikáciu. Echolokácia je schopnosť využívať zvukové vlny na vytvorenie mentálneho obrazu okolitého prostredia. Delfíny produkujú vysokofrekvenčné kliknutia, ktoré sa odrážajú od predmetov vo vode a vracajú sa do uší. Počúvaním ozveny môžu delfíny určiť veľkosť, tvar a vzdialenosť objektov v ich prostredí.
Delfíny používajú echolokáciu na hľadanie potravy, navigáciu vo svojom prostredí a vyhýbanie sa predátorom. Na vzájomnú komunikáciu môžu využívať aj echolokáciu. Napríklad delfín môže použiť echolokáciu na nájdenie iného delfína a potom s ním komunikuje pomocou série kliknutí.
Delfíny sú schopné komunikovať v hlbokej vode na veľmi veľké vzdialenosti kvôli ich silným hlasivkám, tvaru hlavy a ich echolokačným schopnostiam. Tieto úpravy umožňujú delfínom zostať vo vzájomnom kontakte, aj keď sú od seba ďaleko.