Osmoregulácia: Morské organizmy musia udržiavať rovnováhu medzi koncentráciou vnútornej soli a vody, aby prežili. Mnoho morských živočíchov má špecializované orgány, ako sú žiabre, obličky alebo soľné žľazy, ktoré pomáhajú regulovať ich vnútorný osmotický tlak. Tieto orgány vylučujú prebytočnú soľ alebo absorbujú vodu, čím umožňujú organizmu udržiavať stabilné vnútorné prostredie.
Mechanizmy prenosu iónov: Morské organizmy vyvinuli vo svojich bunkách účinné mechanizmy transportu iónov na reguláciu pohybu iónov, ako je sodík, draslík a chlorid. Tieto mechanizmy pomáhajú udržiavať správnu iónovú rovnováhu v ich telách a zabraňujú nadmernej strate esenciálnych iónov.
Špecializované bielkoviny: Niektoré morské organizmy produkujú špecializované proteíny, ktoré chránia ich bunky a enzýmy pred účinkami vysokej salinity. Tieto proteíny majú často vysoký obsah nabitých aminokyselín, ktoré interagujú s proteínmi a stabilizujú ich v prítomnosti vysokých koncentrácií solí.
Štrukturálne úpravy: Morské organizmy môžu tiež vykazovať štrukturálne úpravy, aby sa vyrovnali s vysokou slanosťou. Napríklad niektoré morské rastliny majú hrubú kutikulu a sukulentné tkanivá, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu a zabraňujú nadmernej absorpcii soli. Niektoré morské živočíchy majú nepriepustné schránky alebo exoskelety, ktoré ich chránia pred stratou vody.
Úpravy správania: Niektoré morské organizmy vykazujú prispôsobenie správania, aby sa vyhli alebo tolerovali prostredie s vysokou slanosťou. Napríklad niektoré druhy rýb migrujú do oblastí s nižšou slanosťou počas období vysokého vyparovania alebo sa presúvajú do hlbších vôd so stabilnejšími hladinami slanosti.
Predvoľby biotopov: Niektoré morské organizmy sú prispôsobené špecifickým rozsahom slanosti a zaberajú biotopy, ktoré spĺňajú ich požiadavky. Patria sem organizmy, ktoré žijú v ústiach riek, kde sa slanosť výrazne líši v dôsledku prítoku sladkej vody z riek a morskej vody z oceánu.