1. Život sladkej vody (anadromná fáza):
* Problém: Losos v sladkej vode potrebuje zabrániť tomu, aby voda vstúpila do tela a strácala soli.
* Riešenie:
* obličky: Produkujú veľké množstvo zriedeného moču, ktoré eliminujú prebytočnú vodu.
* Gills: Aktívne absorbujú soli z vody cez špecializované bunky nazývané chloridové bunky.
* črevá: Absorbujú soli z potravy.
2. Životnosť slanej vody (katadromous fáza):
* Problém: Losos v slanej vode potrebuje zabrániť strate vody a vyhnúť sa nadmernému hromadeniu soli.
* Riešenie:
* obličky: Produkujú malé množstvá koncentrovaného moču na ochranu vody.
* Gills: Aktívne vylučujú prebytočné solí cez chloridové bunky.
* črevá: Minimalizujú absorpciu soli z potravy.
Fyziologické úpravy:
* chloridové bunky: Tieto špecializované bunky v žiabroch hrajú rozhodujúcu úlohu pri absorpčných aj vylučovacích soli, v závislosti od životného prostredia.
* hormonálne ovládanie: Hormóny ako kortizol a prolaktín regulujú aktivitu chloridových buniek a iných osmoregulačných mechanizmov.
* Prispôsobenie správania: Losos môže piť viac vody v slanej vode na kompenzáciu straty vody a môže sa tiež vyhnúť vysoko slaným oblastiam.
Anadromózna migrácia:
Schopnosť lososa prepínať medzi sladkovodnou a slanou vodou je rozhodujúca pre ich životný cyklus. Narodili sa v sladkovodných prúdoch, migrujú do oceánu, aby sa kŕmili a rastú, a potom sa vrátia do sladkej vody do noviniek. Táto migrácia zahŕňa pozoruhodný fyziologický posun v ich osmoregulačných mechanizmoch, čo im umožňuje prežiť a prosperovať v oboch prostrediach.
Celkovo:
Losos vyvinul sofistikované osmoregulačné mechanizmy, ktoré im umožňujú udržiavať konštantnú koncentráciu vnútornej soli napriek kolísajúcej slanosti svojho prostredia. Táto adaptácia je nevyhnutná pre ich úspech prežitia a reprodukcie.