Slaná bariéra
Riečne pstruhy sú prispôsobené sladkej vode, nie otvorenému oceánu. Najpriamší problém je salinita. Morská voda obsahuje oveľa viac soli ako vnútorné tekutiny pstruhu. Ich obličky, evoluované na ukladanie solí v prostredí s nízkou salinitou, nedokážu vyexkretovať nadbytočnú sodík a chlorid z mora.
Dehydratácia osmozou
Vysoká koncentrácia soli vytvára silný osmotický tlak, ktorý ťahá vodu z tela pstruhu cez žábry a kôžu. Namiesto hydratácie sa ryba rýchlo dehydratuje – čo môže byť smrteľné.
Predátori a konkurencia
Oceán je plný väčších, rýchlejších predátorov, pre ktoré je riečna pstruh ľahká kožušina. Okrem predácie by pstruh konkuroval s mnohými morskými druhmi už prispôsobenými slanej vode.
Nesrovnalosť habitátu a potravy
- Pstruhy potrebujú chladnú, kyslíkovitou vodu a štrkovité dno na škrte – v otvorenom mori sa to nenachádza
- Ich prirodzená strava (hmyz, malé bezstavovce) sa neprekladá do morských potravných sietí
Zhrnutie: Riečne pstruhy nemajú fyziologickú ani ekologickú výzbroj pre prežitie v oceáne.